10. Nebezpečný ring
Box je drsný šport. Aj pri dodržaní všetkých pravidiel sa, bohužiaľ, stane, že príde kritický úder a zápas má dohru v nemocnici, niekedy dokonca v márnici. Za všetko len dva príklady, keď profesionálny box prišiel predčasne o šampiónov. Angličan Michael Watson bol zázračné dieťa, svoju kariéru začal už ako štrnásťročný. Takmer reprezentoval svoju krajinu na olympiáde v Los Angeles 1984. V roku 1991 prehral v zápase o svetového majstra v strednej hmotnosti s Chrisom Eubankom. Odveta sa konala o tri mesiace neskôr. V jedenástom kole s prehľadom vyhrával a mal súpera na kolenách. Ten sa však vyrútil s devastujúcim pravým hákom a Watson padol. Ešte sa postavil, no v nasledujúcom kole skolaboval priamo v ringu. Lekárska služba nebola prítomná a Watson tak ostal so zraneným mozgom osem minút bez kyslíka. Po štyridsiatich dňoch v kóme a šiestich mozgových operáciách ostal na vozíčku. Podobne dopadol aj Američan Gerald McClellan. Svetový šampión v strednej hmotnosti s rekordom tridsaťjeden výhier proti trom prehrám. Vo februári 1995 sa ako dvadsaťosem-ročný stretol s Nigelom Bennom, ktorého už v prvom kole poslal mimo ringu. V ôsmom kole už stačilo McClellanovi k výhre len ostať na nohách. Aj tak šiel uštedriť súperovi k. o. Dostal ho však nečakane sám. Dopotácal sa ešte do svojho rohu. To boli jeho posledné kroky. Po jedenástich dňoch v kóme sa prebral, no ostal na vozíčku s poškodenou krátkodobou pamäťou, takmer hluchý a s dvadsiatimi percentami zraku.

 

9. Zrútenie steny na štadióne Heysel
Agresívni futbaloví fanúšikovia často stoja za nepríjemnosťami pri zápasoch a týmito konfliktmi len podkopávajú meno svojho tímu. V roku 1985 sa k tomuto vyčíňaniu pridali nepostačujúce priestory športoviska a tragédia bola na svete. Svedkovia to opísali ako najtemnejšiu hodinu v histórii zápasov UEFA. Pre finále Európskeho pohára medzi Liverpoolom a Juventusom bol vybratý štadión Heysel v Bruseli. Polstoročná stavba nebola dlho renovovaná a jednoznačne nebola vhodná na zápas, na ktorom sa zúčastnilo okolo šesťdesiattisíc divákov. Ako vždy boli fanúšikovia rozdelení v sektoroch za oboma bránkami. Usporiadateľom sa však nepodarilo zamedziť tomu, aby sa do rohového sektora k fanúšikom Liverpoolu nedostali aj nejakí Taliani. Delil ich tak len chabý plot a niekoľko policajtov. Roztržka sa začala už hodinu pred výkopom. Predmety lietali vzduchom a talianski fanúšikovia boli pritlačení k betónovej stene, niektorí sa ju pokúšali preliezť. Tlak bol prisilný a stena sa zrútila. Zomrelo tridsaťdeväť ľudí, ďalších šesťsto bolo zranených. Aby sa násilie ešte nestupňovalo, zápas sa predsa len odohral s výhrou Juventusu 1 : 0. Všetky anglické kluby dostali zákaz hrať v európskych súťažiach na päť rokov a štadión Heysel zbúrali.

 

8. Smrť Ayrtona Sennu
Prvý máj 1994 sa zapísal do histórie motoristického športu tučnými písmenami. Zdesenie a smútok sa rozprestreli po Taliansku a neskôr po celom svete. Ayrton Senna, trojnásobný majster sveta formuly 1, je mŕtvy. V danom ročníku bola Veľká cena San Marina celá zahalená do ťažkého oparu smoly a nehôd. V piatok pred pretekmi mal nehodu nováčik Rubens Barrichello, potom už nemohol ďalej súťažiť. Na ďalší deň pri kvalifikácii Rakúšan Roland Ratzenberger narazil vo veľkej rýchlosti do betónovej steny a zraneniam podľahol. Začalo sa intenzívne hovoriť o zvýšení bezpečnosti a po veľkej cene mal Senna ako najskúsenejší pilot stáť na čele zrenovovanej Asociácie pilotov veľkej ceny starajúcej sa o bezpečnosť tohto športu. Nestihol to. Hneď po štarte došlo na Imole ku kolízii jazdcov Lamy a Lehto. Safety car jazdilo po trati päť kôl. V šiestom Ayrton Senna nezvládol pomerne jednoduchú ľavotočivú zatáčku Tamburello a z trate vyletel pri rýchlosti 310 km/h. Po necelých dvoch sekundách brzdenia narazil do nechránenej steny v rýchlosti 218 km/h. Privolaný lekár konštatoval masívne poranenie hlavy s krvácaním. V kokpite našli zakrvavenú rakúsku vlajku. Senna sa chystal v cieli uctiť svojho zosnulého kolegu. Nezistilo sa, či bola príčinou nehody chyba pilota, slabý tlak, či nízka teplota pneumatík. Odvtedy sa však zaviedli oveľa vyššie bezpečnostné štandardy a i keď k nehodám pri veľkých cenách formuly 1 dochádza stále, k smrteľnému zraneniu už, našťastie, nikdy nedošlo.

 

7. Požiar dostihovej dráhy v Hongkongu
Jazdecké preteky sú nádherným športom a len dokonalá súhra koňa a džokeja prináša víťazstvo. Vie to byť však aj nebezpečný šport. Skoky cez prekážky vedia byť smrteľnou nástrahou pre kone, pád a následne udupanie zas straší profesionálnych džokejov. Diváci sú však v úplnom bezpečí. Aspoň tak by sa to pri tomto kráľovskom športe zdalo. Iróniou osudu sa práve na jazdeckom okruhu stala najväčšia tragédia, čo do počtu obetí. V Hongkongu sú dve dostihové dráhy. V roku 1845 postavili jednu v Happy Valley a slúžila pre Britov, neskôr sa tento šport stal veľmi populárnym aj pre Číňanov. Vo februári 1918 nastal na Happy Valley Horse Racing Track obrovský požiar, ktorý sa po drevenej konštrukcii rýchlo šíril. Pre takmer neexistujúce a slabo označené bezpečnostné východy ostalo veľa divákov uväznených na športovisku. Pri tejto tragédií zahynulo necelých šesťsto ľudí. Bola to aj jedna z najväčších tragédií, ktoré sa vôbec na tomto ázijskom ostrove stali. Trať bola pred pätnástimi rokmi zrenovovaná a stala sa prvotriednym jazdeckým zariadením svetovej triedy. Traduje sa, že na tomto pozemku sa často pozorujú úkazy, ktoré mnohí označujú za duchov.

 

6. Tragédia v Hillsborough
Keď sa spýtate futbalového fanúšika minimálne v Anglicku na najhorší deň v histórii futbalu, určite odpovie, že tragédia v Hillsborough. V najväčšej štadiónovej katastrofe boli znova zapletení  fanúšikovia Liverpoolu. Tentoraz však neboli príčinou nešťastia ich hooligans. Zlyhal ľudský faktor a hlavne policajné zložky a usporiadatelia. Zápas medzi domácim FC Sheffield Wednesday  a FC Liverpoolom v apríli 1989 bol veľkým trhákom. Za jednou bránou bolo dvadsaťjedentisíc domácich vlajkonosičov, za druhou bolo predaných štrnásťtisíc lístkov, aj keď fanúšikov Liverpoolu malo byť viac ako domácich. Zápas sa začal o tretej, no pre cestnú zápchu sa tisíce Liverpoolčanov zdržali a k štadiónu dorazili obrovské masy, ktoré sa tlačili len cez dva turnikety. Vytvoril sa živý lievik, niektorí nemali lístky a nepustili ich dnu, a tým vytvorili prekážku pre ostatných. Na tribúne sa postupne tlačil dav a smeroval k oceľovému plotu, ktorý delil divákov od trávnika. Sektor bol už plne obsadený, no z nezistených dôvodov sporiadatelia púšťali ďalšie stovky divákov. Nastal zlom, plot povolil a na ihrisko sa doslova vyliali stovky fanúšikov. Mnohí už boli mŕtvi, ako sa zadusili pritlačení o plot. Ďalších ušliapali. V tento čierny deň zomrelo deväťdesiatšesť ľudí a vyše sedemsto ich bolo zranených. Bola to aj veľká zmena v bezpečnostných opatreniach v anglickej najvyššej lige. Odvtedy musia byť všetky štadióny len s miestami na sedenie a časť s divákmi nesmie byť oddelená od ihriska.

 

Viac sa dočítate v aprílovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments