10. Mier do kameňa
V dejinách tohto zvláštneho sveta sa často udejú bitky bez rozumných výsledkov, no aj bitky s hlbokým dejinným dosahom. Egyptský faraón Ramzes II. vybojoval v dnešnej Sýrii (1274 p. n. l.) bitku, vďaka ktorej dokázal svojej ríši zabezpečiť skvelé roky prosperity a trvalého mieru. Pri Kádeši sa stretol s armádou Chetitov, ktorí predstavovali priame ohrozenie existencie rastúcej veľmoci na Níle. Podľa dochovaných „slov v kameni“ sám faraón Ramzes osobne zvrátil nepriaznivý priebeh konfliktu a asi s dvadsaťtisíc vojakmi nadobro zmenil nielen beh dejín starého Egypta, ale aj sveta spred tritisíc rokov. Aj keď víťaz pri Kádeši celkom jasný nebol, obe strany podpísali prvú, skutočne doloženú a reálne naplnenú mierovú zmluvu v ľudskej histórii. A práve na jej ojedinelých základoch mohol začal Ramzes II. Veľký začať budovať modernú ríšu, ktorá sa v dnešnom vedomí moderných ľudí spája s kľúčovým pojmom – staroveký Egypt.

 

9.Búchanie na bránu
Známe púnske vojny viedla mohutnejúca a zdravo sebavedomá Rímska ríša proti severoafrickému Kartágu, Kartágincov nazývali Púnmi. Situácia bola adekvátna tradičnému spojeniu – jedno smetisko, dvaja kohúti. Hralo sa totiž o zásadný vplyv na celý vtedajší antický svet. Medzi „súperiacimi kohútmi“ sa odohrali tri takéto vojny, pričom bitka pri Zame (202 p. n. l.) znamenala nezvratný obrat v prospech Ríma, teda aj v prospech budúcej podoby geopolitického priestoru Stredomoria. Kartáginský stratég a generál Hannibal prešiel cez Alpy s množstvom cvičených slonov a desil Apeninský polostrov natoľko, že ľudia v panike kričali: „Hannibal pred bránami…“ Rím zmobilizoval všetko, čo mohlo bojovať, teda nielen slobodných občanov, ale aj otrokov, a šikovne napadol Kartágo na jeho území, necelých stopäťdesiat kilometrov od metropoly – pri Zame. Publius Cornelius Scipio dokázal kartáginské žoldnierske vojsko poraziť a Rím potom Kartágo „vyžmýkal“ finančne aj politicky. Rímska ríša si tak dokonale otvorila cestu k nadvláde na dlhé stáročia.

 

8. Neprejdú!
Samotné stretnutie Peržanov a Aténčanov (490 p. n. l.) nebolo len jednou väčšou bitkou, ale viac-menej kľúčom k budúcej civilizačnej podobe – prinajmenšom – samotnej Európy. Po príklady netreba chodiť veľmi ďaleko. Balkán je dnes súčasť Európy, ale takmer päťsto rokov prináležal k Osmanskej ríši a Orientu, čo sa na jeho vývoji viditeľne podpísalo. Niečo podobné mohol čakať aj starý kontinent v prípade, že by Marathon preň skončil porážkou. Iste, história nepozná žiadne keby, ale nebyť Marathonu, kolieska starého kontinentu by sa zrejme točili úplne odlišným smerom. Perzská ríša sa po tejto porážke chtiac-nechtiac musela vzdať lákavej myšlienky na dobytie Peloponézu a európske dejiny bežali v réžii Platóna, Sofokla alebo Aristotela. A pokiaľ ide o ten povestný maratónsky beh. Vojak Feidipidés, ktorý do Atén pribehol so šťastnou správou o veľkom víťazstve a zomrel, mal už v nohách nielen tých štyridsaťdva kilometrov medzi Marathonom a Aténami, ale pár dní predtým ubehol takmer päťsto ďalších, na trase Atény, Sparta a späť.

 

7. Rule Britannia
Moderné Anglicko položilo prvé kamene svojej impozantnej dejinnej stavby v bitke pri Hastingse (1066). Norman, Viliam Dobyvateľ, prekročil vody kanála La Manche a v rozhodujúcom stretnutí s anglosaským kráľom Haroldom dokázal napísať novú, celkom zásadnú kapitolu. Aby sme sa však nemýlili. Harold mal na trón presne taký istý nárok ako Viliam, no v tomto stretnutí – jednoducho to tak v dejinách býva – zafungovala Viliamova väčšia politická obratnosť, pevná vôľa a vojenská odhodlanosť. Anglicko získalo po boji pri Hastingse panovníka, ktorý ekonomicky a politicky prepojil Normandiu a Britské ostrovy, pričom razantne dokázal upevniť zvrchovanú moc feudálneho kráľa. Postupne zanikali (rozumej – boli osekávané) privilégiá anglosaských biskupov i šľachty a presadzoval sa normandský element. To isté sa dialo aj s kultúrou, takže pôvodná reč Ostrovanov sa dynamicky mixovala s francúzštinou a krok za krokom vznikali základy dnešných jazykov na oboch brehoch kanála. Možno aj tu kdesi trčí tá odveká rivalita medzi krajinou Moliéra a Shakespeara. A potom že jedna bitka…

 

 

Viac sa dočítate vo februárovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments