10. Lavína (96 obetí)
Sneh stupňuje turistický ruch, skrášľuje zimnú krajinu a prináša deťom zábavu. Zároveň však vie byť, v kombinácii s gravitáciou, mohutný zabijak. Kilometre dlhé a široké a aj deväť metrov vysoké masy snehu sa pravidelne valia po všetkých svetových pohoriach. Najčastejšie je to v Alpách, kde len Mont Blanc už pochoval mnoho obetí. Najsmrteľnejšia lavína sa však strhla v USA. Roku 1910 v Kaskádových vrchoch na severozápade Štátov husto snežilo deväť dní približne tridsať centimetrov denne. Pod Veternou horou pri mestečku Wellington viedla železničná trať. Koncom februára tam pre množstvo snehu uviazol vlak. Prvého marca sneženie vystriedal dážď a v noci sa utrhla lavína. Tony snehu sa burácajúc prehnali presne depom, kde vo vlaku čakalo vyše sto cestujúcich. Prírodná sila odstrelila celú vlakovú súpravu pozostávajúcu z jedného osobného vagóna a jedného poštového dole do štyridsaťpäť metrov hlbokého údolia rieky Tye. Nanešťastie vagóny ešte privalila lokomotíva a pár šťastnejších dorazila. Dva tucty ľudí prežili. Zvyšných deväťdesiatšesť obetí sa spod snehu pobralo na druhý svet. Záchranné práce boli komplikované a posledná obeť najväčšieho lavínového nešťastia v histórii sa našla až o dvadsať týždňov neskôr.

 

9. Tornádo (približne 1 300 obetí)
Silný vietor, ktorý trochu sťažuje chôdzu, zažil vari každý. No predstavte si taký silný prírodný úkaz, že vás odfúkne ako pierko a potom do vás ešte hodí osobné auto. Tornáda sú divoké veterné stĺpy, ktoré sa dotýkajú oblaku aj zeme. Majú veľa podôb, sú rôznej intenzity a pohybujú sa rýchlosťou od 60 do 180 km/h, najsilnejšie dokonca až 480 km/h. Jedno z najsilnejších sa vytvorilo pred dvadsiatimi rokmi v Bangladéši. Ako prst Boží urobilo kilometer širokú a osemdesiat kilometrov dlhú ryhu, ktorá potom pripomínala mesačnú krajinu. Najvražednejšie tornádo v histórii sa prehnalo mestami Daulatpur a Salturia, po ktorých dostal svoje meno. Nanešťastie sú to chudobné oblasti, kde veľká časť populácie žije v slumoch. Také intenzívne tornáda vedia vytrhnúť zo základov aj seriózny dom. Viete si teda domyslieť, čo to narobilo s príbytkami vyrobenými z plechov a drevotrieskových dosiek. Za niekoľko minút prišlo o život asi tisíctristo ľudí, ďalších dvanásťtisíc bolo zranených. Svedkovia opisovali, ako na ploche šiestich kilometrov štvorcových nezostal stáť jediný strom alebo jediná budova. Všetko bolo zmetené, ako keď sfúknete konfety z plesového stola.

 

8. Požiar (približne 1 600 obetí)
Hoci sa vraví, že pred ohňom utečieš, pred vodou nie, s týmto by určite nesúhlasili obyvatelia štátov Wisconsin a Michigan v USA. Presne tam sa totiž v októbri 1871 rozpútal najsmrteľnejší požiar v zaznamenanej histórii. Nie je taký známy, lebo pozornosť pútal skôr požiar Chicaga, ktorý sa rozhorel takmer v rovnakom čase. V epicentre bolo mestečko Peshtigo a v okolí ohňom pohltených dvanásť dediniek. Po tejto ničivej katastrofe ostalo zhorenisko s rozlohou štyritisícosemsto kilometrov štvorcových, čo je o pár kilometrov viac ako celý Trnavský kraj. Oheň a dym si vtedy vyžiadali stovky obetí na životoch. Presné štatistiky neboli, ale odhaduje sa viac než tisícšesťsto mŕtvych. Zdroj požiaru nebol nikdy presne identifikovaný, no predpokladá sa, že príčinou bolo vypaľovanie lesov z dôvodu vytvárania fariem a železničných tratí. Za to, že sa požiar rozšíril rýchlosťou až stoštyridsať kilometrov za hodinu, môže veterné počasie, ako aj terén. Tieto okolnosti skúmala aj armáda, ktorá svoje výsledky aplikovala pri bombardovaní japonských miest počas druhej svetovej vojny. Bombardovanie zápalnými zbraňami bolo v mestách postavených prevažne z dreva ničivejšie, než atómové útoky.

 

7. Snehová búrka (približne 4 000 obetí)
Sneh zabíja, aj keď sa nezosunie z hory. Ak ho napadne naraz veľmi veľa a ešte v takej netypickej oblasti, ako je Irán. Keď sa k tomu pridajú veľmi nízke teploty a silný vietor, katastrofa je na spadnutie. Človek by si predstavil takmer arabskú krajinu, a aj tak sa práve tam pod najviac strát na životoch v histórii podpísala snehová búrka. Táto jediná poveternostná udalosť zapríčinila smrť vyše štyroch tisícok roľníkov na severozápade krajiny. Irán sužovali štyri roky suchá a potom zrazu v roku 1972 prišli veľké zrážky, no v podobe snehovej búrky. Počas siedmich dní nasnežilo pre túto oblasť neuveriteľných tridsať centimetrov a v určitých oblastiach dokonca od troch do siedmich metrov snehu. Najhoršie bolo zasiahnuté mesto Ardakam. Z priľahlých dedín Kakkan a Kumar sa stali mestá duchov, lebo najhoršiu snehovú búrku neprežil ani jeden ich obyvateľ. Osada Sheklab aj so svojimi sto obyvateľmi tiež ostala navždy pochovaná pod metrami snehu.

 

Viac sa dočítate v marcovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments