10.Shakespeare sa mrví v hrobe
Nedávny štatistický prieskum šokoval celú Britániu. Počet násilných trestných činov na stotisíc obyvateľov osciluje okolo čísla 2 040, čím sa krajina dostala v rebríčku najnebezpečnejších krajín sveta na popredné miesta. Briti sú v páchaní násilia dokonca pred niektorými „notorickými darebákmi“ z Afriky alebo Latinskej Ameriky. Očité svedectvá domorodcov aj imigrantov potvrdzujú dusnú nočnú atmosféru v uliciach Manchestru alebo Londýna. Ekonomická kríza stav bezútešnej hádanky len znásobuje a mnoho mladých ľudí bez zamestnania sa stane obeťami či páchateľmi. Podľa slov z reportáže istého britského novinára má zošerená ulica kráľovskej metropoly mejkap newyorského Bronxu, čo je hrozivo ďaleko od tváre budúcoročného centra olympijských hier.

 

9. Mafiánsky maco z Východu
Rusi si celé generácie opakujú príslovie – Pán Boh vysoko, Moskva ďaleko. Dobre vedia, o čom hovoria. Zneužívaná moc a čierne peniaze Rusom vždy podrážali nohy. Sedemdesiat rokov komunistickej vlády vystriedali ropa, mafia, zločin a korupcia vo veľkých rozmeroch. Policajti sú pričasto na strane mafiánov a mocných, takže málokto sa môže čudovať, ak každých osemnásť minút niekoho zavraždia. Za jeden deň sa číslo nebohých vyškriabe až k deväťdesiatke. Rusko – ako každá iná krajina – sa na turistov rado usmieva, ale kúsok mimo hlavných turistických trás ide o drsný svet pre cudzích aj domácich. Kaukazské štáty a obzvlášť Čečensko sú živnou pôdou pre terorizmus, nadnárodné mafiánske rodiny a dobre organizované zločinecké skupiny. Veľké mestá, školy, kiná, cestujúci vo vlakoch či lietadlá vedia, o čom je reč.

 

8. Ópium, vojny a Taliban
Afganistan. Krajina, kde mnoho generácií nepozná nič len vojnu, smrť a strach. Túto pekelnú trojku pred pár rokmi „korunovala“ fanatická, stredovekom smrdiaca vláda Talibanu. Jeho nepružné pravidlá povinné pre život podviazali akúkoľvek snahu o slobodné nadýchnutie. Zdevastovanou krajinou sa masívne rozhojnil takmer jediný dostupný zdroj obživy – pestovanie makovíc a výroba ópia. Honba za ziskom a dlhé prsty medzinárodných priekupníckych gangov všetko ešte viac zamotávajú. Nehovoriac o nekonečných krvavých sporoch jednotlivých kmeňových vládcov, ktorí sa snažia ovládnuť švík svojho územia a vyžmýkať ľudí aj pôdu na maximum. Život v  tejto krajine dnes pripomína nočný tanec na potápajúcom sa Titanicu.

 

 

7. Chaos aj bez apartheidu   
Aj keď Južná Afrika na rasovú segregáciu a apartheid viac-menej spomína, pokoj sa krajine odopiera. Surovo povedané, karta sa obrátila. Byť dnes v JAR belochom je skôr za trest. Černošská väčšina násilne zaberá pôdu a bielych farmárov nehanebne vyháňa. V mestách sa potulujú desiatky gangov, kradnú, znásilňujú a uplatňujú si právo silnejšieho. Denne zavraždia päťdesiat ľudí. Navyše sa medzi chudobou nekontrolovane šíri aids, ktorý emócie a hnev len podnecuje. Z celkového počtu 48 miliónov Juhoafričanov sa nakazilo už desať miliónov. Nožnice medzi chudobnou a bohatou vrstvou roztvára čoraz silnejúca migrácia ľudí z vidieka a rast slumov na okrajoch miest. Mandelov juhoafrický zázrak svoje rezervy, zdá sa, vyčerpal.

 

6. Futbal ich nespasí
Je najlepší – brazílsky futbal. Väčšina sveta takto Brazíliu aj vidí. Skvelý futbal, karneval v Riu, zamatové pláže a horúci tanec. Desivé však je, že hádam každý brazílsky chlapec vníma futbal ako šancu na vykúpenie z chudoby a možnosť prežiť život ako obletovaná hviezda kdesi v Európe. Vzmáhajúca sa veľmoc Latinskej Ameriky nedokáže vyriešiť gigantickú kriminalitu mládeže, prelievanie chudoby z dedín do miest a zúfalý nedostatok práce. Mladí chlapci si berú to, čo im chýba, násilím. Vo veľkých skupinách terorizujú celé bloky a štvrte. Napádajú, vraždia a vydierajú. Polícia k prípadom často ani nepríde, keďže má oprávnený strach. Dajaké pravidlá tu už dlhé roky platia skôr na zelenej tráve.

 

 

5. Hladomor a totalita
Červená Kórea je už polstoročie vo vojnovom stave. Neustále vydieranie Západu a Južnej Kórey jej pomáha držať ľudí ako-tak na reťazi, no hladomor je normálna súčasť slovníka obyčajného človeka. Gigantická armáda a pár tisícok vyvolených zhltnú všetko len pre seba. Zákazy a príkazy platia všade a na všetko. Nesmiete vlastniť, hovoriť, cestovať, slobodne konať. Tí, čo sa predsa len odvážia, končia v koncentrákoch Leninovho a Stalinovho typu – gulagoch. Všetko sa riadi z jedného centra a komunistickí udavači žijú na každej ulici, v každom dome. Severná Kórea pripomína krajinu duchov, ktorá ožíva farbami, hudbou a úsmevmi len počas oficiálnych sviatkov a udalostí, keď hrá divadlo každý každému.

 

Viac sa dočítate v novembrovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments