Keď si stará dáma odloží garderóbu, vidieť, že je stále stopercentne prírodná. Žiadna chemická konzervácia, umelé farbivá či emulgátory. Je večne svieža z karlovarskej vody, vysokokvalitného liehu, prírodného cukru a rafinovane harmonickej zmesi byliniek a korenia. Nie sú to len ingrediencie, ktoré zodpovedajú za elegantný zjav, príťažlivú chuť a dráždivú arómu becherovky. Stará dáma prv, než sa zaskvie v spoločnosti svojich milovníkov, musí dlho oddychovať. Zreje v dubových sudoch. Vie, že sa tak uhladí, zjemní, nadobudne oblejšie kontúry. Až potom je vhodná, aby ťa očarila. Aby si k nej privoňal, lúštil všetky tie tajomné vône bylín, ktoré aj tak nerozlúštiš… Lebo sú najtajnejším tajomstvom. Až potom je čas, aby si túto nerestnicu vo fľaši s nezameniteľnou modro-žltou či modro-červenou vinetou ochutnal. Tak ako už možno stokrát predtým a znova v nej našiel niečo nové, krásne a nečitateľné…

Poďme však pekne od Adama, pardon Josefa: Za pestrou históriou vývoja becherovky stojí karlovarský lekárnik Josef Vítus Becher. Tomu sa do života priplietol anglický lekár Frobigern, ktorý prišiel v roku 1805 do Karlových Varov ako osobný lekár grófa Plettenberga Mietengena. Náhoda chcela, že sa ubytovali v dome, kde mal svoju lekáreň aj pán Becher. Obaja muži od medicíny si navzájom profesijne porozumeli. Skrátka meditovali spolu – o bylinkách v náleve. No a keď sa Frobirern po čase lúčil s Becherom, zanechal mu údajne papierik s receptúrou na žalúdočné kvapky a odkazom: „S týmto som bol celkom spokojný.“ Becher s uvedenými ingredienciami nejaký čas experimentoval a v roku 1807 prišiel so žalúdočnými kvapkami nazvanými Carlsbader English Bitter, čiže Karlovarská anglická horká. Táto „medícina“ sa najskôr predávala v malých sklenených lekárskych fľaštičkách, ale po roku 1840 sa už becherovka začala plniť do pollitroviek. Úspešnému likéru sa Becher venoval až do svojej smrti. Vzácnu receptúru predtým zveril do rúk synovi Johannovi. Za jeho éry sa už zlatistý likér presťahoval do typických ploských fliaš. No a Johannov syn Gustav zasa riešil problémy s prvými napodobeninami komerčne čoraz úspešnejšieho likéru. Dal zaregistrovať obchodnú známku Johann Becher. Keďže mal Gustav aj obchodného ducha, začal využívať stratégiu umelého nedostatku likéru. Skrátka limitoval šíriaci sa dopyt po tekutine, ktorá mala povesť chľastu i lieku zároveň. Účel to splnilo. Rozkríklo sa, že ide omimoriadne vzácny výrobok, a tak záujem o becherovku ešte viac rástol.

Liek v zákopoch: Začiatkom dvadsiateho storočia určoval trendy vo firme Rudolf Becher. Ten posunul slávnu značku i za hranice Rakúsko-Uhorska. Becherovka sa pila aj v Egypte – už s novou modro-žltou etiketou. Potom zahrmeli zbrane prvej svetovej vojny a odberateľom sa stala aj armáda. Produkcia nápoja smerovala do zákopov. Ak už becherovka nepomohla pri vymývaní rán, očistila aspoň myseľ od strachu pred bubnovou paľbou… Likér s problémami prežil aj druhú svetovú vojnu. Bolo to obdobie, keď sa iba ťažko zháňali potrebné byliny na výrobu. To sa prechodne prejavilo aj na chuti nápoja. Dynastia Becherovcov sa menila, na čele stáli v tých rokoch Alfréd a neskôr jeho dcéra Heda. Tá však po vojne v období železnej opony odišla „za kopčeky“ a rodinný likér vyrábala podľa svojej pamäti v Nemecku. Heda žije doposiaľ, má vyše deväťdesiat rokov a každé ráno si jeden štamperlík ešte dá… U nás sa medzitým budoval socializmus a becherovka mala po roku 1948 znárodnený charakter. Predaj likéru postupne upadal, dokonca sa uvažovalo o ukončení výroby. Zdravý rozum napokon zvíťazil. Becherovka sa stala úspešným exportným artiklom socialistického Československa. Po roku 1989 sa začalo uvažovať o privatizácii firmy. V rukách štátu zostala karlovarská továreň až do roku 1997. Potom ju získalo konzorcium Pernod Ricard. V súčasnosti je teda Becherovka pod krídlami druhého najväčšieho svetového výrobcu alkoholických nápojov, ktorý distribuuje viac než štyridsať značiek.

Stále tá istá chuť?: Tá stará dobrá dáma, už sto rokov v modro-žltom odeve, teda vábi chute celých dvesto rokov. Vždy je tip-top, v dobrej forme, stále geniálne horko-sladká, prichystaná pomôcť v každej situácii. Dá sa to? Oslovila vždy rovnako svojich milovníkov? Očarila Johanna Wolfganga Goetheho, ako aj neskôr Sigmunda Freuda? A čo Sophia Lorenová? Pila tú istú becherovku ako Jurij Gagarin, Frank Zappa, Emil Zátopek či Maurice Chevalier? Alebo čo ikona becherovky expremiér Miloš Zeman… je práve z nej taký premúdry? Vraj je to stále ona ako pred dvesto rokmi. Vraj na svete boli vždy len dvaja ľudia, ktorí poznali vzájomný pomer byliniek a technologické finty výroby. Nozaj je úplne rovnaká? Na tlačovke k výročiu zaznela aj táto otázka. Vo firme síce nepripustia odchýlky kvality, medzi riadkami však odborníci naznačili, že dve várky nemôžu by navlas rovnaké. Becherovka je prírodný živý produkt, čo nevyhnutne zapríčiňuje mierne zmeny vo farbe, chuti a aróme. Napríklad byliny a korenie. Tie pochádzajú z celého sveta. Vplyv na kvalitu majú silné dažde alebo obdobie sucha, tiež rozdielna pôda, čas zberu… Skrátka mnoho aspektov spôsobuje výkyvy v sile a chuti používaných byliniek a korenia. Dôležitú úlohu vo výrobnom procese hrá zrenie nápoja v dubových sudoch. Tie majú vo firme rozličné. Malé, tmavé – z počiatku 19. storočia – ale aj obrovské, voňajúce novotou. Dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Dá i nedá. Tak je to i s chuťou becherovky. Mladá je neotesanejšia, ako všetko, čo je mladé. Ale ty, čo becherovku miluješ, vieš, že tieto chuťové nuansy sú normálne. Lebo inú vôňu majú mladé žabky a inú zrelé dámy. Vieš to ty, vie to i Česká hospodárska a potravinárska inšpekcia, skrátka všetci vedia, že tento proces je úplne prírodný a normálny.

Nerušiť, miešame!: Zázrak zrodu slávneho likéru sa deje vmiestnosti nazývanej drogikamr. Tam vstúpila dodnes iba hŕstka vyvolených. Práve za zamknutými dverami drogikamru vážia vyvolené ruky presné množstvá sušených kvetov, listov, kôry či mletého koreňa. Časom sa výroba zmodernizovala, pretože firma vždy využíva najlepšie technológie dostupné v danom období. Hlavnými ingredienciami sú tak stále, ako sme už naznačili, harmonická zmes byliniek a korenia, vysokokvalitný lieh a prírodný cukor. To všetko bez akýchkoľvek chemických a konzervačných látok, umelých farbív a emulgátorov. Hotová zmes je vo vreciach z prírodného materiálu na týždeň ponorená do alkoholu, aby sa dokonale vylúhovala. Výsledný extrakt sa zmieša s vodou a prírodným cukrom a potom sa dáva do originálnych, ručne vyrobených dubových sudov. Práve tento materiál, dub, je dôležitou podmienkou úspechu, becherovke dodáva niečo zo svojej typickej chuti a farby. Becherovka dozrieva v sudoch približne dva mesiace. Potom putuje „becherovodom“, špeciálnym skleným potrubím, do plniarne, kde sa dostáva do fliaš.

Na zdravie!: Mimochodom, becherovka je českou štvrtou najznámejšou značkou a najstaršou vôbec. Do tretieho storočia svojho života vstupuje tento stopercentne prírodný, tradičný a vysokokvalitný alkoholický nápoj ako jeden z najpredávanejších horkých bylinných likérov v Českej republike. Podľa najaktuálnejších údajov agentúry ACNielsen dosiahla v období jún – júl 2006 objemový trhový podiel tridsaťšesť percent, čo je najviac v jej histórii. Dnes sa becherovka vyváža do tridsiatich piatich krajín sveta a jej exportné destinácie sa ďalej rozširujú. Najnovším odbytiskom je Čína a Rusko. A, samozrejme, dvesto rokov zem slovenská a česká. „Na zdraví, pánové!“

Facebook Comments