Sotva zaschnutý atrament Lisabonskej zmluvy stanovil, že Európa bude mať „prezidenta a ministra zahraničných vecí“, teda dve najvyššie stojace persóny. Oni budú za nás podávať ruky Obamovi, oni dvihnú nočný telefonát s prezidentom Číny. Nájdime však takúto dvojicu, škriabali sa za ušami politické hlavy. Nájdime niekoho, kto nebude tieniť veľkým, bude nenápadný, ale prijmú ho aj malé krajiny. Padali mená, argumenty. Napokon médiá 19. novembra predstavili dvojicu – Herman van Rompuy a Catherine Ashtonová. Našiel sa Mr. Nobody a pani Neznáma. Zač-nime anglickou baronesou. Ashtonová je presvedčená labouristka, v diplomacii nikdy nepracovala, má rada suché červené víno a vyhlasuje, že všetkých milo prekvapí. Žiaľ, prvé z prekvapení je už na svete a zaváňa škandálom. Čelí podozreniu, že v 70. a 80. rokoch pracovala ako pokladníčka Hnutia za jadrové odzbrojenie, považované za „piatu kolónu“ komunistického Sovietskeho zväzu na západe. Ak sa potvrdí, že o pozadí financií z Moskvy vedela a mlčala, čaká ju upotená nediplomatická mela.

Intelektuál alebo skôr jezuita?

Prvý „prezident EÚ“ alebo „predseda Európskej rady“ van Rompuy (čítať treba „fan Rompaj“) sa narodil v Bruseli roku 1947, vo flámskej rodine. Ženatý otec štyroch detí vyznáva politiku kresťanskej demokracie, pričom je obviňovaný z prehnanej horlivosti svojej katolíckej viery. Van Rompuy úder vracia: „Ak ma označujete za jezuitu, vnímam to ako poctu…“ Prezident Európy je intelektuál, a to bez najmenšej snahy o znevažovanie. Vyštudoval aplikovanú ekonómiu a filozofiu, ovláda niekoľko jazykov, napísal šesť kníh. Má povesť pracovitého, aj keď sivého, suchárskeho úradníka.

 

Viac sa dočítate v januárovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments