Mal som možnosť byť pred viacerými rokmi v Radošine na oslavách päťdesiatky Stanislava Štepku. Pilo sa tam šikovné biele vínko. Hostí uchvacovala jeho rafinovaná chuť nútiaca naliať si ešte jeden pohár… „Čo je to za víno?“ pýtali sa vtedy viacerí neznalí. „No predsa Klevner.“  Keď sa nedávno v médiách rozkríklo, že Klevnerom si počas návštevy na Slovensku pripila aj anglická kráľovná Alžbeta II., a išlo presne o to isté vínko, ktoré sa pilo i počas jej korunovácie, novinári píšuci o víne spozorneli. Aj preto, že si ho u nás vychutnával aj princ Charles v roku 2006. Z Klevnera si odpil tiež Ján Pavol II. na poslednej návšteve na Slovensku, i keď zo zdravotných dôvodov iba symbolicky. A to nevravíme, že Klevner bol dlhé roky doma aj na Pražskom hrade, za komunizmu, keď jedna fľaša stála 300 Kčs. Ak zvýšila na ľud pospolitý…  Čo je to za víno, ktoré má tú česť, že ho predkladajú hlavám pomazaným?

Cestičky cirkevné:

Odpovede sú skryté v Radošine. Obci pri Piešťanoch, kde oddávna rodia arcibiskupské vinice. Boli to práve cirkevné cestičky, ktoré Klevneru prešliapavali cestu k sláve. Dnes na cirkevných pozemkoch hospodári Spoločnosť Pivnica Radošina s. r. o. Vznikla v roku 2004. Nový manažment sa odpichol od dobrého mena vína, pridal marketingové tamtamy, získal dotácie z eurofondov a hlavne si bol vedomý, že dobré víno potrebuje dobrú legendu. Tá sa priam núkala. V pätnástom storočí totiž nitrianski cirkevní hodnostári pozvali do regiónu mníchov z Francúzska, aby zistili, kde sú najlepšie podmienky na pestovanie viniča. Mnísi pochodili celý kraj, údajne v ústach prechutnávali zem, kým si vybrali hlboké ílovito-hlinité pôdy v okolí Radošiny, zem s vápencovým podložím a dolomitmi takými typickými pre svahy Považského Inovca. Potom z galskej vlasti priniesli prvé štepy burgundského bieleho, šedého a modrého. V tých časoch sa jedna odroda vo Francúzsku volala aj Klevner. Našťastie sa vo Francúzsku na názov Klevner zabudlo, čo by mohlo dnes pôsobiť vo vinárskej „biblii“ zmätok, lebo názvy istých produktov sa môžu používať len v pôvodných krajoch. Klevner je už teda číro radošinská záležitosť.   V prvých povojnových rokoch ochutnal na biskupskom úrade radošinské vínko britský veľvyslanec. Klevner mu učaroval, odporučil ho na anglický kráľovský dvor. Čuduj sa svet, vínko sa pilo aj počas korunovácie  Alžbety II.! V Anglicku na chuť Klevnera nezabudli, no a keďže nové časy umožnili nové obchody, toto víno je už dva roky na kráľovskom dvore znova. Ďakovný list princa Charlesa v Pivnici Radošina s hrdosťou ukazujú.

Ako sa robí Klevner?

Ide vlastne o kupážové víno z tradičných burgundských odrôd. Osemdesiatpäť percent tvorí Rulandské šedé a zvyšok Rulandské biele. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Tibora Romana, výnimočnosť mu dodáva terroire Radošinej a um pivničného majstra Petra Lukačoviča. Ten tvrdí, že Klevner ho ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia učil robiť starý vincúr, ktorý mal jeho chuť rokmi skúseností dokonale zažitú. „Dnes už asi nie je možné priblížiť sa chuti radošinských vín spred mnohých rokov. Nové technológie posúvajú vinárstvo inde, no pri Klevneri robíme výnimku,“ vraví vincúr a dodáva: „Chystáme prekvapenie. Bude to limitovaná šarža – tritisíc fliaš – a na trh ju dáme, keď uplynie rok od návštevy kráľovnej Alžbety II. na Slovensku.“ Každá fľaša bude mať svoje číslo, ako to už v dobrých rodinách skvelých vín chodí. Viac o špeciálnom Klevneri prezradiť nechcel, len naznačil, že výroba sa väčšmi podobala spracovaniu modrých odrôd, aby docielili lepšiu korenistosť a dochuť… Naznačil aj to, že si dali vyselektovať kvasinky z radošinských viníc, čomu odborníci rozumejú tak, že im ide o umocnenie terroire v chuti vína. Už sa vám zbiehajú slinky? Dobrý produkt potrebuje dobrú adresu, a tou je podniková predajňa v Radošinej, sieť Ho-Re-Ca či vybrané vínotéky.

Pestré portfólio odrôd:

Filozofia Pivnice Radošina má však širší záber. Úmerný časom. Teda… ak ešte viac nezačne šarapatiť kríza… Rozširujú pivničné, adjustážne i sociálne priestory. Mienia pivnicu zdobenú krásnymi rezbami majstra Jozefa Ostrovského, v tesnej blízkosti historickej gaštanice, poňať ako oddychovú zónu. Ako oázu „predýchanú“ buketom skvelých vín. Preto osvedčené odrody dopĺňajú o moderné, ktoré si žiada trh. Portfólio odrôd je naozaj široké, presahuje hektárové výnosy spoločnosti, a tak hrozno dokupujú z osvedčených lokalít. Z ročníka 2008 vyjde napríklad dvadsaťšesť druhov suchých vín. Pribudnú aj dve ružové, plus jeden Claret z Rulandského
modrého. No a prvý raz sa dali na výrobu slamového a ľadového. Lebo ten, kto chce hrať vínnu extraligu, musí…

Víno, čo vie spomínať:

Je ozaj zvlášte popíjať radošinský Klevner. Kvetinová vôňa… chuť orieškov… príjemná chlebovinka… Pri poháriku sa mi v mysli vybavuje dávny radošinský futbalový zápas, dnes by sa povedalo celebrít, počas osláv narodenín Stana Štepku. Ako Paľo Habera prestreľuje bránu (že by to bolo Klevnerom?) a lopta končí medzi kŕdľom husí. Ako oslávenec ďakuje s pohárikom hráčom za výkon. Malo to írečitý, múdry a veselý charakter, ako Štepka a Klevner – dvaja najslávnejší Radošinčania. To víno je plné fantázie. Rád by som sa spýtal Alžbety II., na čo myslela, keď znova po desaťročiach ochutnala Klevner, ale viem to. Na to, že na vlastnú mladosť a vínko, ktoré ju vie pričarovať, sa nezabúda…

Facebook Comments