Študovali ste Ekonomickú fakultu Poľnohospodárskej univerzity v Brne. Poľnohospodárstvo vás však asi nezlákalo?
Som Moravan a tam máme dve možnosti ekonomickej školy, buď je to banská, alebo táto, pre ktorú som sa rozhodol. Počas prvého ročníka však prišla nežná revolúcia, nastali zmeny a začali sme študovať ekonomiku úplne inak. Od druhého ročníka som už mal zameranie manažment a marketing, začala ma veľmi zaujímať reklama, spolupracoval som s firmou Procter & Gamble a aj diplomovú prácu som písal o komunikácii, médiách a reklame. Boli to skvelé časy v tom, že na naše vysoké školy začali chodiť zahraničné firmy, buď regrutovali mladých ľudí, ktorých sami dovzdelávali, alebo pripravovali vzdelávacie programy, ktoré boli pre školy zaujímavé.

Spomeniete si na svoj prvý džob?
Ja som pracoval vždy (smiech). Otec nás nútil chodiť na brigády a všetko sme si museli zaslúžiť. Počas štúdia som každé leto pracoval v zahraničí, prvýkrát v malom hoteli v Alpách, tri mesiace. Hneď po vysokej škole som odletel do Ameriky, kde som chcel získať jazykovú i pracovnú skúsenosť. Ponúkli mi tam aj zaujímavú prácu v cestovnom ruchu, no napokon vyhral ozajstný marketing. V Prahe mi totiž ponúkli pozíciu junior brand manager vo firme Benckiser, kde som dostal na starosť značku Quanto, aviváž.

Čo ste si kúpil za prvé zarobené peniaze?
Keď som zarábal v Alpách, tak som peniaze míňal predovšetkým na cestovanie. Fotoaparát, ktorý som si chcel kúpiť, som napokon dostal od majiteľa hotela, v ktorom som pracoval. Cestovali sme s partiou v obytnej Avii po Európe a prešli sme jedenásť krajín vrátane Nórska, ktoré som túžil spoznať. Z Rakúska som vtedy rodičom priniesol mikrovlnku – v tom čase veľký zázrak. Majú ju dodnes a mamka je s ňou stále spokojná.

V Bratislave žijete už siedmy rok. Čím vás najviac Slováci prekvapili a prekvapujú?
Pozitívne ma prekvapili svojou spontánnosťou a emóciami. Mám pocit, že Slováci sa dokážu nadchnúť, dokážu si užiť veci aj sa pohádať, sú veľmi “živí.” Naše zamestnanecké párty, to sú úžasné večierky, má to náladu, dynamiku, ľudia sa bavia. Česi sú podľa mňa pragmatickejší, trochu studenší, samozrejme, nie až tak ako Nemci. A viac diskutujú.

Česi však podľa mňa majú väčší zmysel pre humor i čierny humor. Dobre sa vždy pobavím na internetových diskusiách na českých stránkach…
Áno, máte pravdu, je pre nás charakteristický. Sám mám rád anglický i český čierny humor, náznak sarkazmu.

Je podľa vás v súčasnosti euro pre našu krajinu výhoda?
Osobne si myslím, že euro je pre Slovensko výhoda, dostalo sa k euru v pravý čas. Pre ekonomiku to môže byť výhoda, na druhej strane tým, že okolité meny prudko klesli, sa Slovensko odrazu stalo relatívne drahou krajinou. Myslím si, že aj v Čechách je tento slovenský krok vnímaný pozitívne a Česi by boli radi, keby aj oni mali jednotnú európsku menu. 

V ktorých oblastiach najviac pociťujete súčasnú krízu?
Sledujeme napríklad, že niektoré skupiny zákazníkov viac kontrolujú svoju prevádzku. Neočakávam, že sa stane niečo dramatické, ale fakt je, že po dlhých rokoch prechádzame z módu rastu do módu stagnácie. Cítime to napríklad na roamingu, čo je ovplyvnené aj tým, že ľudia menej cestujú .

Aká je vaša súkromná prog-nóza jej vývoja? Kedy by mohol nastať bod obratu?
Myslím si, že veľkú úlohu zohráva nálada. Ak ľudia uvidia pozitívne informácie o tom, že niektoré firmy opäť rastú, vyrába sa viac áut, že banky dávajú úvery, ako majú, začnú sa opäť správať proaktívne. Ľudia potrebujú určitú istotu, pretože nerozumejú komplexnosti svetovej ekonomiky, istota je pre ich správanie určujúca. Podľa mňa by sa to k lepšiemu mohlo začať nakláňať v priebehu budúceho roka. Ak však dôjde, nedajbože, ku krachu niektorej z ekonomík, ten proces sa predĺži a veľmi to ovplyvní spotrebu. Kľúčové bude znovu podnietiť v ľuďoch dôveru.

A ako sa snažíte brániť pred negatívnymi dôsledkami súčasnej hospodárskej krízy?
Snažíme sa stimulovať zákazníkov k využívaniu služieb a to bez toho, aby za ne museli platiť viac – aktuálne ponúkame neobmedzené večerné hovory, off-peakové i víkendové hovory, či najlacnejší web’n’walk giga – internet
v mobile. Priemerná cena minúty hovoru dlhodobo klesá a aj to je určite pre zákazníka motivujúce. Máme pomerne vysokú spokojnosť zákazníkov a ide nám o to, aby nemali dôvod odchádzať.

Vaše reklamné kampane sú dosť zamerané na mladých ľudí. Ste aj reálne v tomto úspešní?
Áno, posúva nás to ďalej. Výrazne zabodovala napríklad naša kampaň vo forme odkazov, do ktorej sme zapojili obyčajných ľudí a poskytli im mediálny priestor. V rámci skupiny Deutsche Telekom bola dokonca vyhlásená za najlepšiu, čo do mediálneho pokrytia i spracovania. 

Nedávno vyvolalo medzi Slovákmi haló zverejnenie mailu, podľa ktorého rakúsky mobilný operátor mal výraznejšie nižšie ceny ako ten istý na Slovensku. Ako to vnímate?
Čo sa týka cien, je to lokálna záležitosť. Pri porovnávaní musíte brať do úvahy celý súbor služieb, ich kvalitu a ponuku na jednotlivých trhoch. Takéto vyseknutie a porovnanie jednotlivých taríf vám nedáva obraz o operátorovi ako takom. My máme veľmi dobré, konkurencieschopné ceny aj v rámci európskeho trhu a zároveň vysokú kvalitu služieb.

Ste v poradí druhý Čech na čele slovenského T-Mobilu. Váš predchodca Robert Chvátal už šéfuje rakúskemu T-Mobilu. Máte už aj vy sám nejaké ponuky zo zahraničia?
Ponuky sú, ale zatiaľ som na žiadnu nereflektoval.

Ako je to so vstupom štvrtého operátora na slovenský trh? Hlasy nejako utíchli…
Nestačia vám traja (smiech)? Myslím si, že slovenský trh je stavaný maximálne na tento počet.

Čo závidíte vsvojim konkurentom Orangeu a O2?
To, že majú takého dobrého konkurenta, ako je T–Mobile.

Do čoho najradšej investujete?
Do jedla (smiech). A najmä do cestovania, ak mám možnosť spoznať niečo zaujímavé a je s tým spojený aj dobrý zážitok, tak nad tým nerozmýš-ľam. Investujem teda skôr do zážitkov. Okrem toho mám rád diela niektorých českých a slovenských grafikov, ktoré si kupujem.

Čo pre vás znamená luxus?
Luxus? Stráviť pol roka na chalupe, niekde v prírode, mať čas zastaviť sa, porozmýšľať. Pre mňa je dôležitá pohoda. Chcel by som mať v budúcnosti dom presne podľa svojich predstáv a v súlade s mojím životným štýlom. Asi by som nebol úplne šťastný, keby som mal diamanty zamknuté niekde v trezore. Z toho by som určite nadšený nebol.

Pochádzate z Moravy od Kroměříža… To je kraj slivovice. Pálievate aj vy?
Môj otec každý rok páli slivovicu v pálenici. Pár fľašiek vždy beriem do Bratislavy a do Prahy.

Obľubujete kvalitné biele víno. Odporučíte našim čitateľom nejakú zaujímavú značku či región?
Som veľmi rád, že na Slovensku i na Morave sa vyrába kvalitné víno, napríklad skvelé slamové vína. Na Morave mám región, kde chodievam často na ochutnávku, a je to Znojemsko. Napríklad o šobeskej vinici sa hovorí, že je najlepšia v celej republike. Alebo skúšam výborné vína zo Znovína. Na Slovensku ma naposledy očaril Strekov.

Máte doma aj vínotéku?
V byte mám len menší archív. V pivnici v Šatove mám prenajaté veľké boxy a niekoľko stoviek fliaš. K vínu mám vzťah a rád pri ňom debatujem.

Ktoré pivo je lepšie: české alebo slovenské?
(Smiech) Nie som klasický pivár, skôr si ho dávam po jedle a buď Plzeň, alebo Zlatý bažant, riadim sa tradíciou.

Vraj vás zlákal golf?
Som začiatočník, vlani som hral svoj prvý turnaj v Čeladnej. Na Slovensku som skúsil ihriská v Bernolákove a na Táľoch.

Pred časom ste mali Volvo S 60 T5, akého štvorkolesového miláčika vlastníte v súčasnosti?
Audi A6.

Vraj ste nedávno dostali od svojich kolegov dva adrenalínové darčeky…
Áno. Jeden je let vetroňom na Slovensku, aby som si to vraj vyskúšal. Stroj vo vzduchu som ešte neriadil. No a ďalší ma prekvapili jazdou na niektorom českom okruhu v pretekárskom aute.

Ste príklad úspešného človeka. Aké je vaše životné motto, ktorého sa držíte?
Prevzal som ho a znie: Človek musí skúsiť všetko, aby vedel, čo je dobré. 

Facebook Comments