Uvítajú vás krojovaní majitelia. Osobne. Potom povinne absolvujete kúru z domáceho Tat-ranského čaju (pomer alkoholu a čaju je v prospech prvej ingrediencie). Takisto musíte zahryznúť do chleba s bryndzou a cibuľkou. Cimbalka hrá pekne od podlahy, kozub plápolá, chuť uvoľniť si viazanku je namieste… Ale, počkajte ešte. Už sa nosí na stoly, už sa vám po tele rozlieva rozkoš zo špízov z bravčovej sviečkovice, už vzdávate hold kačacím prsiam s hubovou a brusnicovou omáčkou, a tá divina, panebože, ten srnčí chrbát spieva… aj ten jelení gulášik… a to nie je všetko, páni, už vám na oválnu drevenú misu kladú kus pečeného vola točiaceho sa predtým priamo nad pahrebou… Áno, teraz je čas uvoľniť si kravatu, keď máte v sebe už aj zopár hruškovíc, ale pozor – hlavná atrakcia prichádza. Za zvukov „poplašniakov“ vtrhne medzi hostí zbojnícke komando a začína sa viazanková obriezka. Alebo je to obriezka od konvencií?
Politik–nepolitik, bankár–nebankár, každý dostane klobúk a vestu, ruky idú rozkazom poza chrbát…. a šmyk! Zoberte si sem radšej nejakú obstarožnejšiu, páni… Myslíme viazanku, ktorá skončí v kolibovej galérii ušmyknutých kravát. Mimochodom, dámy tu majú rady mladé, vínko môže byť zrelé. Ej, bisťu, krepko je v Zbojnícke kolibe!

Facebook Comments