Upútalo ma vaše priezvisko. Futbalovy brankár Anton Švajlen bol v šesťdesiatych rokoch jedným z najlepších v Československu, jeho syn Ľubomír zasa reprezentačným brankárom v hádzanej. Máte s nimi niečo spoločné?
Anton Švajlen je bratranec môjho otca. So synom dosiahli veľké úspechy vo svojom športe a dúfam, že na ne budem môcť nadviazať.

Obaja Švajlenovci sa presadili v loptových hrách. Vás takéto športy nelákali?
Odmlada som sa aktívne venoval viacerým športom – hokeju, basketbalu, volejbalu. Pri žiadnom som však nevydržal dlhšie ako tri alebo štyri roky.

S golfom ste začali ako štrnásťročný. Ako ste sa k nemu dostali?
Úplne náhodou. Počas dvojtýždňového letného jazykového pobytu v Anglicku ma rodina, u ktorej som býval, zobrala s ich synom na golfové ihrisko. Na cvičnom odpalisku mi jeden z lokálnych trénerov požičal palicu a ukázal to najzákladnejšie o golfovom švihu. Tam som mal možnosť si golf prvýkrát vyskúšať.

Čo vás na ňom hneď upútalo?
Golf sa mi páčil už predtým, ako som ho prvýkrát hral. Keď sa občas zjavil v televízii, s obdivom som ho sledoval. Od začiatku existovalo niečo, čo ma k tomuto športu lákalo. Po tom, čo som si ho vyskúšal a nejaký čas už hral, mi najviac učaril asi tým, že sa hrá v krásnom prostredí na čerstvom vzduchu a hráč si je strojcom svojho šťastia. Každý hrá sám za seba a nemôže sa na nikoho vyhovárať v prípade neúspechu. Ale funguje to aj naopak, ak hráč hrá dobre, tak mu to nikto nemôže pokaziť.

Golfovo ste vraj vyrastali v Rakúsku. Bolo to výhodnejšie ako u nás?
V čase, keď som s golfom začínal, bolo sa Slovensku jediné ihrisko v Bernolákove. Tam som si s otcom spravil zelenú kartu – oprávnenie hrať na ihrisku – ale potom som už chodil trénovať do Hainburgu. Vtedy tam už bolo plnohodnotné ihrisko, ktoré bolo vhodnejšie na tréning a taktiež členstvo bolo za oveľa lepšiu cenu ako v Bernolákove.

Dôležitou časťou vašej kariéry bol pobyt v Spojených štátoch amerických…
Tamojšie štúdium malo výrazný vplyv na moju golfovú kariéru. Veľa som sa tam o golfe naučil a po príchode do USA som sa prvý raz stretol s oveľa silnejšou konkurenciou. Na prvých turnajoch som len s obdivom sledoval, ako niektorí hráči hrajú… Bola to však pre mňa motivácia ďalej sa zlepšovať. Už počas druhého roka som sa zaradil medzi lepších hráčov a posledné roky som vyhral nejaké turnaje a získal veľa ocenení. Najvýznamnejšie z nich bolo All-American, ktoré udeľuje komisia len niekoľkým najlepším hráčom v USA v danej lige za celosezónne úspechy.

Pohľad na vašich päť amerických rokov.
Určite veľmi pozitívny. Okrem golfových znalostí a výrazného zlepšenia som tam získal prvotriedne vzdelanie MBA a mnoho kontaktov. Bola to výborná skúsenosť, z ktorej budem pravdepodobne čerpať počas celého života. Určite by som niečo podobné mohol všetkým len odporúčať.

Ako sa zrodil prechod k profesionálom?
Chcel som s tým počkať až po skončení školy v máji 2011, ale moje rozhodnutie urýchlila Slovenská golfová asociácia. Roku 2010, v čase, keď som nemal najlepšiu momentálnu formu, ale stále som bol prvý hráč slovenského rebríčka a bezkonkurenčne najlepší Slovák svetového rebríčka, ma SKGA prestala nominovať na významné zahraničné podujatia. Hoci som vždy zo Slovákov podával najlepšie výsledky. Vedel som, že by som si už asi nezahral turnaje, ktoré som chcel hrať, tak som sa rozhodol začiatkom augusta uskutočniť prestup. Tak som nebol limitovaný nomináciami SKGA, ale moja účasť na profesionálnych turnajoch sa odvíjala len od mojich výkonov.

 

Viac sa dočítate v októbrovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments