Rodina Papandreu je s Gréckom spojená politickou pupočnou šnúrou. Dedo aj otec boli premiérmi krajiny a ich snaha o demokratizáciu a modernizáciu kolísky európskej civilizácie im vyniesla nielen politické vavríny, ale aj väzenie, emigráciu a osobné porážky. Jorgos sa narodil v USA a do Grécka sa vrátil až po páde vojenského režimu v roku 1974. Študoval sociológiu, právo aj ekonomické vedy. V gréckej politickej aréne bojuje za farby PASOK, teda centristickej ľavicovej strany, a ako jej predseda vedie nielen vládu krajiny, ale aj Socialistickú internacionálu. Podľa pozorovateľov, analytikov a ekonómov sa však zdá, že momentálne vedie zadlžené a rúcajúce sa Grécko i Európu do ríše tieňov.

Kde súdruhovia urobili chybu?:

Kým Európska únia nevlastnila euro, všetky jej politické a hospodárske veci bežali v mierne rozglejenom, ale relatívne stabilnom rytme. Po vzniku eurozóny (1999) sa začalo zvláštne obdobie eufórie. Politici EÚ a svet nadobudli dojem, že lepšie len bolo a teraz bude dobre na nevydržanie. Dolár pomaly strácal pôdu pod nohami, rezervné fondy postavili do hry euromenu, boom hypoték a úverov nemal konca. Grécko prijalo euro v roku 2001 – podľa správ a politických vyhlásení – v súlade s prísnymi maastrichtskými kritériami, podľa iných zdrojov podvodmi. Sedem rokov, až do vypuknutia krízy, sa Gréci hojdali na blankytných vlnách spokojného života. Len čo v USA nadobro kľakol finančný holding Lehman Brothers, bolo dokonané – domino sa ohlušujúco rúcalo. Nastupujúca vláda Jorgosa Papandrea (2009) otvorila Pandorinu skrinku a Gréci museli s pravdou von. Smutné fakty. Krajina roky žila nad pomery, úradníci a zamestnanci štátu mali vyššiu spotrebu ako byrokrati v Bruseli, štátny dlh porazil sto percent, deficit HDP sa driapal k dvojmiestnym číslam. Minulé tučné roky mal Papandreu nielen obhájiť, ale aj prefinancovať a vysvetľovať. Ako?

Aký požičaj…:

Prvé reakcie boli silácke, presne v duchu klišé každého politika: To zvládneme, budeme ok… Každým dňom sa však ukazovalo, že spúšť má gigantický rozsah. Grécko podvádzalo – ako mnohí – už pri prijímaní eura, pôžičkami a dlhmi umorovalo dlhy a pôžičky, nešetrilo nič a nikde, urazene protestovalo proti dobrým radám a riešeniam. Hospodárstvo stálo pred krachom a štát pred bankrotom. Časom vyplával na povrch iný rozmer krízy. Ak padne Grécko, ohrozí nielen euromenu a celú eurozónu, ale strhne so sebou ďalšie štáty. Európa a svet sa zrútia do novej krízy, ktorá môže byť fatálna. Na stôl padali prvé čísla o rozsahu pomoci, Papandreu sľúbil šetriace opatrenia. Tvrdé reštrikcie Grékov vyhnali do ulíc a vláda krvopotne hľadala sedatíva na upokojenie chorého pacienta. Prichádzali prvé miliardy eur z úverov MMF a EÚ…  
 

 

Viac sa dočítate v novembrovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments