Americké zlato je ukryté v podzemnom bunkri a vchod tvoria dvere ťažké dvadsaťdva ton. Na ich otvorenie je potrebných niekoľko špeciálne vyškolených strážnikov. Každý totiž pozná len časť vstupného hesla. Okrem toho tento bunker, celý pokrytý senzormi a kamerami, stráži celá vojenská základňa, uprostred ktorej sa nachádza. To znamená spolu tridsaťtisíc vojakov, tanky a bojové vrtuľníky Apache. Až takto nejako môžu niekomu postupne pripadať také bežné miesta, akými sú letiská európskych metropol.
Najprv Dvojičky:
Útok na budovy Svetového obchodného centra uštedril pred deviatimi rokmi ťažký úder leteckým prepravcom, ale aj letiskám a ich bezpečnostným zložkám. Je pochopiteľné, že dôvera cestujúcich poklesla, keď sa zistilo, ako boli útoky naplánované a uskutočnené. V tomto konkrétnom prípade sa síce skôr hovorilo o zlyhaní FBI a ďalších federálnych agentúr, ktoré o teroristoch vedeli. Tí nepoužili žiadne výbušniny, takže vtedajšie kontrolné zložky na letiskách nemali čo pokaziť. Na skazu bohato postačilo palivo lietadiel. Tak aspoň vravia oficiálne správy z vyšetrovania. Rôzne nezrovnalosti dali vzniknúť mnohým otázkam, či dokonca konšpiračným teóriám, ale to je iná téma. Každopádne problém bol, že letiská neboli informované od tajných služieb o identite cestujúcich, na ktorých sa mohli viac zamerať. Po tejto hroznej tragédii sa filozofia kontroly na letiskách dostala na inú úroveň. Na začiatku akoby prestala platiť prezumpcia neviny a na veľkých amerických, ako aj európskych letiskách začali cestujúcich kontrolovať oveľa dôslednejšie. Niekedy to až hraničilo s obťažovaním. Na druhej strane, straty stoviek životov blízkych v spoločnosti stále rezonovali, prevencia bola dôležitejšia a tvrdé podmienky sa viac-menej akceptovali. Olej do ohňa pridalo aj nájdenie trhaviny vo fľaške na mlieko pre dieťa, ktorú našli u moslimskej cestujúcej v roku 2006 na linke z Londýna do Bostonu. Určite mnohí už spoznali, čo je to nová kontrola. Žiadne vlastné tekutiny v príručnej batožine. Ak ste dehydrovaný, obchody v duty free zóne poslúžia. Vyzúvanie sa a odkladanie kovových častí oblečenia, hlavne opas-kov, pri prechode detektorom kovov tiež nepridávajú na obľúbenosti tohto druhu dopravy. Čo je však jedno zahanbenie z toho, že pri kontrole odhalíte svoje dvojdňové ponožky, oproti zabráneniu pádu lietadla so stovkami pasažierov! Problém je nájsť tú správnu hranicu medzi zdravou prevenciou a paranojou.
Šťastie na deň vianočný:
Umar Farúk Abdul Mutalláb je 23-ročný nigérijský mladík, ktorý študuje v Londýne. (Pravdupovediac, asi už v štúdiu pokračovať nebude…) Tam sa mal dostať do kontaktu s islamskými extrémistami. Našťastie ani oni a ani Umar nemali asi dostatočné technické znalosti. Dvadsiateho piateho decembra sa mladík vybral na svoju, podľa neho, poslednú cestu. Z Lagosu, kde ho podľa vyšetrovania riadne skontrolovali, pricestoval na letisko Schiphol Amsterdam. Tam prestúpil na let číslo 253 leteckej spoločnosti Northwest Airlines s 278 pasažiermi a 11 členmi posádky smerujúci do Detroitu. Asi dvadsať minút pred pristátím cestujúci začuli zvuk podobajúci sa na tlmenú petardu a uvideli dym. Umar sa pokúsil odpáliť na palube bombu. Nastal chaos a jednému Američanovi sa podarilo zneškodniť Umara, ktorý bol očividne pôvodca zvláštnych javov. Lietadlo pristálo a okamžité vyšetrovanie zistilo, že mladík mal k nohe pripevnenú trhavinu. Našťastie mu zlyhala rozbuška a nedo-šlo k explózii, ale k menšiemu zapáleniu. Terorista utrpel ťažké popáleniny, menšie rany si odniesol aj hrdinský cestujúci. Syn váženého nigérijského bankára čaká na súd a hrozí mu až doživotie. Bol na zozname, ktorý si vláda USA vedie. Stále bol však v skupine bez väčšieho stupňa ohrozenia, spolu s 550-tisíc ďalšími sledovanými. Z nich je štrnásťtisíc špeciálne označených a pri letoch musia prejsť druhou bezpečnostnou prehliadkou. Štyritisíc mien má zakázané nielen letieť do USA, ale aj prelietavať ich územím. V tejto kope možných útočníkov sa Umar asi stratil.
Následky:
Už pred posledným útokom boli bezpečnostné podmienky prís-ne. Žiadne nápoje nad sto mililitrov a aj to len v plastovom vrecúšku. Pri tranzitných letoch to bolo ešte ostrejšie. Prísny zákaz mäsových a mliečnych výrobkov, z niektorých krajín aj med či víno len v obmedzenom množstve. Okrem toho vás mohol očuchávať policajný pes a na letisku mali právo otvoriť a prehliadnuť vám batožinu. Po nevydarenom útoku nad Detroitom sa všetko ešte zintenzívnilo. Hlavne ak letíte do USA. Dôkladnej osobnej prehliadke sa už nevyhne nikto, sprísnila sa pasová kontrola aj kontrola batožiny. Vo Francúzsku navrhli kontrolu pasažierov už od predaja letenky. Novým nariadením je aj povinnosť byť hodinu pred pristátím pripútaný na svojom mieste bez možnosti manipulovať so svojou príručnou batožinou a je dokonca zakázané mať počas tohto času na stehnách deku, notebook alebo podobnú osobnú vec.
Viac sa dočítate vo februárovom čísle mesačníka Brejk.
