10 Zimbabwe

V roku 2000 začal predseda vlády Robert Mugabe kampaň, ktorej cieľom bolo vyhnať zo Zimbabwe všetkých bielych farmárov. Územia, ktoré po týchto „vyhnancoch“ ostali, plánoval prerozdeliť medzi „svojich ľudí“. Jeho rozhodnutie malo za dôsledok asi najhoršiu ekonomickú krízu v tejto časti sveta. Vzrástla nezamestnanosť, inflácia, zväčšil sa nedostatok potravín. Táto situácia len podporila politickú nestabilitu. A zväčšila napätie a násilie v uliciach. Komerčné farmy, ktoré dnes vlastnia prevažne podporovatelia Mugabeho režimu, ich spravujú bez akejkoľvek trestnej zodpovednosti. Nebezpečné sú najmä pre cudzincov. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v tejto africkej krajine turistom. Násilie voči bielym nie je ničím výnimočným. Bežné sú krádeže a únosy. Navyše priškrtenie palivových zásob spôsobilo, že policajné zložky museli preriediť svoje rady. Veľmi nebezpečné, hlavne pre cudzincov, sú časté protivládne demonštrácie, pri ktorých dosť brutálne zasahuje vládou riadená polícia.
Riziko: stredné až veľké

9 Pobrežie Slonoviny

Pobrežie Slonoviny patrilo kedysi medzi najprosperujúcejšie krajiny v severnej Afrike. Situácia sa však zmenila v roku 1999 po vládnom prevrate. V štáte nastal ustavičný politický nepokoj. V súčasnosti je situácia do istej miery pokojná a život obyvateľov sa vrátil späť do civilizovanej podoby. Ale nebezpečné demonštrácie plné násilia sú aj napriek tomu častým javom. Násilné strety medzi rebelmi a vládnymi zložkami si vyžiadali už veľa obetí. Najhoršie to bolo v roku 2004, keď dokonca museli z krajiny evakuovať britské vojenské jednotky, ktoré tam boli nasadené ako ochrancovia mieru. Podľa ministerstva zahraničných vecí je v súčasnosti situácia veľmi nestabilná a nevypočítateľná. Turisti by sa mali predovšetkým vyhnúť severu krajiny, ktorý je na tom najhoršie. Na Pobreží Slonoviny sú rebeli tiež zameraní proti turistom. Únosy a prepady nie sú v tejto krajine ničím nezvyčajným. Nebezpečný je aj toxický odpad, ktorý bol v auguste 2006 nelegálne „vysypaný“ v meste Abidžan. Britská vláda neponúka žiadnu, ani len formálnu ochranu pre vládnych pracovníkov a bezpečnosť nevie zaručiť ani turistom.
Riziko: stredné až veľké

8 Libéria

Táto krajina bola založená ako nezávislý národ Afroameričanov, ktorí sa vyslobodili z otroctva. Občianska vojna v Libérii trvala príliš dlho. Samozrejme, zanechala stopy na ekonomike krajiny, ktorá ostala doslova v troskách. Prechodnému parlamentu sa podarilo krajinu priviesť k voľbám, ktoré sa uskutočnili v roku 2005. Odvtedy sú po krajine, predovšetkým vo veľkých mestách, rozmiestnené vojenské jednotky Spoločenstva národov. Napriek týmto opatreniam ostávajú naďalej serióznym problémom najmä vysoká nezamestnanosť a politická nestabilita. Zločinnosť a občiansky nepokoj narastajú aj vďaka slabým trestným sadzbám. Podobne ako v niektorých ďalších afrických krajinách sú pre turistov a cudzincov najväčším nebezpečenstvom ozbrojené lúpeže. Navyše časté politické zmeny a demonštrácie zväzujú ruky mierotvorcom. Situácia sa často vymyká spod kontroly. Veľkým nebezpečenstvom sú aj rôzne tropické choroby. Veľmi vysoký je výskyt malárie a infekcie zo znečistenej vody.
Riziko: stredné až veľké

7 Sudán

Sudán získal nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1956, keď islamský vojenský režim prevzal vládu a moc. Aj napriek zdĺhavej a krvavej občianskej vojne mal plnú kontrolu nad krajinou. Dlho očakávaný mierový dokument podpísali zodpovední až v januári 2005. Toto gesto zmierenia pompézne ukončilo krvavú vojnu na severovýchode krajiny. Ale správy o rastúcej genocíde v Darfúre prichádzali aj napriek podpísaniu mierového dokumentu. Násilné konflikty medzi vládnymi zložkami a vojenskými skupinami tiež neprestali. Po celej krajine sú rozšírené pirátske skupiny. Prepadávajú všetkých bez rozdielu. Najväčšiu pozornosť sústredili títo novodobí piráti hlavne na obyvateľov, ktorí žijú na okrajoch veľkých miest. Veľmi časté sú aj útoky na pracovníkov humanitárnych organizácií v južnom Sudáne. Z krajiny prichádzajú tiež správy o pokračujúcich únosoch a samovražedných útokoch teroristov.
Riziko: stredné až veľké

6 Čečensko

Už počas pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 vyhlásil parlament malej Čečenskej republiky nezávislosť. Rusko aj napriek snahám čečenských zástupcov odmietlo toto vyhlásenie uznať. Začala sa tak séria krvavých ozbrojených konfliktov medzi čečenskými rebelmi a ruskými ozbrojenými zložkami. Smenšími prestávkami pretrvávajú dodnes. Aj napriek tomu, že Rusko poskytlo Čečensku väčšiu autonómiu, čečenskí povstalci pokračujú vo výbojoch, ktoré zväčšujú politickú nestabilitu. V poslednom čase ničia túto časť sveta aj teroristické útoky. Najväčšou hrozbou pre miestnych obyvateľov a návštevníkov sú časté únosy cudzincov. Organizujú ich povstalci kvôli výkupnému. Cudzincom sa v Čečensku neodporúča zdržiavať príliš dlho, pretože sú rozšírené aj cielené teroristické útoky na hotely a vládne budovy. V neposlednom rade sú veľkou hrozbou vojenskí povstalci.
Riziko: veľké

5 Somálsko

Ďalšia z afrických krajín, ktorej sa podarilo získať nezávislosť. V roku 1960 sa oddelili od Britského kráľovstva a na svetovej mape vznikla nová krajina Somálsko. Od vyhlásenia nezávislosti až po dnešok pokračuje v Somálsku neustály proces ničenia krajiny a jej obyvateľov. Občianskou vojnou, hladomorom, politickými vraždami, a aby toho nebolo dosť, z času na čas sa pridajú aj prírodné katastrofy. Keďže Somálsko nemá žiadny riadne zvolený parlament či zložku, ktorá by štát riadila, samozvolení vojnoví velitelia pokračujú v uplatňovaní zákona „silnejší vyhráva“. Podarilo sa im vytvoriť silné „putá“ nad veľkou časťou krajiny. Na druhej strane stoja islamskí ozbrojenci, ktorí si vytvorili tiež silnú podporu a svoj vplyv a silu rozširujú na čoraz väčšie územie. Ani táto krajina sa nevyhla ozbrojeným útokom a únosom cudzincov. Časté sú aj boje vnútri ozbrojených skupín a útoky na humanitárnych pracovníkov a novinárov. Nebezpečné sú plavby loďou, lebo v pobrežných vodách tohto štátu sa rozšírilo pirátstvo. Zabúdať netreba ani na teroristické útoky mierené na všetko, čo prichádza zo západu.
Riziko: veľké až extrémne

4 Demokratická republika Kongo

Demokratická republika Kongo bola kedysi belgickou kolóniou. Za sebou má neslávnu históriu. Tá však pokračuje aj v súčasnosti. Krajina bola úplne zničená počas najväčšieho svetového ozbrojeného konfliktu od druhej svetovej vojny. Počas takzvanej „Druhej konžskej vojny“ prišli o život asi štyri milióny ľudí. Krajina ostala v dezolátnom stave, bez šance na rýchle zlepšenie situácie. Vojna sa skončila v roku 2003, ale aj napriek tomu konflikty a politická nestabilita pokračujú. Boj omoc zvádzajú hlavne oficiálne vojenské jednotky, ktoré zastupujú zvolenú vládu, s ozbrojenými kriminálnymi jednotkami. Tie beztrestne pustošia celý región. Najhoršie na celom konflikte je to, že únosy, vraždy a prepady robia nielen kriminálne gangy, ale aj oficiálne ozbrojené zložky. Pre cudzincov sú nebezpečné hlavne skupiny rebelov, ktoré ešte stále „operujú“ vo viacerých častiach krajiny.
Riziko: veľké až extrémne

3 Haiti

Po kolonizácii Španielmi a Francúzmi sa v roku 1804 stalo Haiti po Spojených štátoch druhou nezávislou krajinou na americkom kontinente. Od tejto chvíle sa zmietalo radom revolúcií, invázií, okupácií, diktátorstva a politických vrážd. Súčasná história už nie je taká kritická, hoci bývalú vládu zvrhli práve rebeli. Napriek novým voľbám v roku 2006, keď sa prezidentom druhýkrát stal René Préval, sa situácia veľmi nezmenila. Hlavné mesto Port-au-Prince sa stalo mestom s najväčším počtom únosov na svete. Aj tu rebeli unášajú turistov a cudzincov pre výkupné. Veľa miest na Haiti kontrolujú kriminálne gangy. Keďže policajné zložky sú neaktívne, ich sila je dosť veľká. Základné potreby, ako napríklad pitná voda a elektrina, sú extrémne limitované. Rozšírené sú aj útoky na humanitárnych pracovníkov a diplomatov.
Riziko: veľké až extrémne

2 Irak

Počas vlády Saddáma Husajna Irak určite nebol vysnívanou turistickou destináciou. Po začatí vojny v Iraku v roku 2003 sa z tejto krajiny stalo jedno z najnebezpečnejších miest na svete. Niečo také ako cestovný ruch v Iraku nemá žiadny priestor. Po oslobodení a zvrhnutí diktátora začala teroristická organizácia al-Kajdá, ktorú podporoval práve zvrhnutý režim, podnikať kroky na prekazenie plánov západných mocností. Medzitým, čo medzinárodné jednotky bojujú a chránia obyvateľov Iraku pred ozbrojencami, konflikt sa predlžuje. Dáva nádej teroristom a protivládnym bojovníkom na znovuobnovenie bývalého režimu. Únosy sa v tejto krajine končia často vraždou, málokedy ponúkajú teroristi priestor na vyjednávanie. Samovražedné útoky sú na dennom poriadku predovšetkým na frekventovaných miestach a vo väčších mestách. Nebezpečné sú aj ulice, kde sa ktokoľvek môže dostať do krížovej paľby medzinárodných jednotiek a vzbúrencov. Nebezpeční sú aj náboženskí fanatici, ktorí zabíjanie chápu ako súčasť svätej vojny.
Riziko: extrémne

1 Afganistan

Afganistan je krajina, ktorá zaslúžene bojuje o titul najnebezpečnejšia krajina na svete. Od roku 1979 ničia tento štát stále sa nekončiace vojnové konflikty. Začalo sa to sovietskou inváziou, nasledovala občianska vojna. Najnovšie to bol vpád vojsk západných mocností pod vedením Spojených štátov, ktorý označili ako „vojnu proti teroru“. Táto vojna sa zamerala predovšetkým na zvrhnutie vlády Talibanu. Medzinárodné vojská sa pokúsili stabilizovať krajinu a zaviesť tam regulárnu vládu bez násilia. Ich snaha je však málo platná, pretože rozsiahla chudoba, vojnoví povstalci, Taliban, ilegálny obchod s heroínom a pravdepodobne najväčšia koncentrácia pozemných mín na svete robia v súčasnosti Afganistan najnebezpečnejším miestom na svete. Obávaný je predovšetkým veľmi premyslený spôsob, akým odbojové jednotky Talibanu bojujú proti západu. Na dennom poriadku sú samovražedné útoky, únosy a vydieranie. K tomu treba prirátať náboženskú manipuláciu davmi. A v neposlednom rade predstavujú veľké nebezpečenstvo aj pozemné míny. Tých je v krajine neskutočne veľa.
Riziko: extrémne

Facebook Comments