Správa je to delikátna, lebo na festivale sa koštovalo v štyridsiatich piatich „sklípkoch“ regiónu Modré Hory. Ako samotný názov napovedá, darí sa tu najmä červeným odrodám. No a s vínom sa tu experimentovať nezvyklo… Kde sú Modré Hory? Básnik ich pri poháriku lokalizoval:
„Je to snadné, je to pros-té,
poznávat, kde naše réva roste.
Modré Hory, červených vín krajina,
na Vrbici končí, v Pavlovicích začíná.“
Ide vlastne o vinársky mikroregión prináležiaci pod veľkopavlovickú oblasť. Oddávna ho zdobia tvrdé a trieslovité vína – Frankovka a Modrý Portugal. Rastú na mierne zvlnenej krajine v okolí obcí Velké Pavlovice, Němčičky, Bořetice, Kobylí a Vrbice. Modré Hory však nie sú iba vinohrady. Je to celý turistický program so značkovanými trasami, pod ktorým sú podpísané aj združenie Forum Moravium, Vinařský fond České republiky, Národní vinařské centrum alebo Nadácia Patnerství
– Greenways, známa svojimi cyklistickými projektmi… Práve tieto inštitúcie spolu s miestnymi vinármi sa pričinili o sprístupnenie pivníc počas festivalu. Princíp bol jednoduchý: Milý záujemca, zaplať tisíc korún českých a koštuj, koľko ti hrdlo ráči. Máš k dispozícii štyridsaťpäť pivníc v piatich malebných dedinkách. Vyše tristo vzoriek! Okrem pohárika dostaneš aj odborný komentár vinárov, ktorí si budú chváliť svoje perie, ale ty máš k dispozícii i svoj názor. Svoj jazyk. A práve on rozhodne, ktoré vína ti utkvejú v pamäti až tak, aby si ich v ankete označil ako výnimočné. Stalo sa netušené, ako sme už naznačili, zvíťazilo likérové víno Lokus červený z Vinařského dvora v Němčičkách. Aby toho nebolo málo, hneď za ním sa umiestnilo víno tej istej kategórie: Mistelle de Muscat, z tej istej „studničky“. Jan Stávek, ktorý vína vytvoril, hovorí: „Fortifikované vína sú u nás rarita, sú ľahko zapamätateľné, a teda i výnimočné. Možno aj preto môj úspech.“ Medzi najlepšie vína vyniesla chuť návštevníkov z Čiech, Moravy i Slovenska aj víno André z Vinárstva Vít Sedláček vo Vrbici. Rebríček nejúspešnejších vín dopĺňa juhomoravská špecialita Pálava, ročník 2008, z Vinárstva Mikulica z Velkých Pavlovic. Ďalšie priečky obsadili Sauvignon 2006 z Vinárstva Pavla a Radima Stávkovcov z Nemčičiek. Za nimi v závese to bolo Rulandské šedé barrique 2007 z produkcie Vinárstva Jedlička & Novák v Bořeticiach. Iste uznáte, že to je dostatočný dôvod vypraviť sa priamo k prameňom týchto vysoko hodnotených mokov…
Od Brna k Břeclavi:
Velkopavlovická vinárska podoblasť sa rozkladá v centrálnej časti vinárskej oblasti Morava. Úrodné roviny, tiahnuce sa od Brna smerom k Břeclavi, patria k nej-teplejším miestam Českej republiky. Málokoho prekvapí, že vďaka ideálnej polohe a priaznivým klimatickým a pôdnym podmienkam sa tu vínna réva úspešne pestovala už v období Veľkomoravskej ríše. Hlboké pôdy s vysokým obsahom horčíka prepožičiavajú vínam nezameniteľnú chuť. Cenená je predovšetkým Frankovka s typickou purpurovou farbou, škoricovo-višňovou arómou a minerálnou, jemne trieslovinovou chuťou s pikantnou kyselinkou. Pozornosť si zaslúži aj ľahší, jemne korenistý Modrý Portugal. Z bielych odrôd sa darí Veltlínskemu zelenému, tu sa vyznačujúcemu dymovou vôňou a pikantne ovocnou dochuťou. Chýrne je i Rulandské šedé. Pozoruhodné vína dávajú tiež aromatické odrody Muškátu moravského a Tramínu červeného s typickými korenistými tónmi v chuti a s vôňou ruží i vytekajúcej živice z borovice. V šľachtiteľskej stanici vo Velkých Pavloviciach (mimochodom, vynikajúco obstála i na festivale) sa zasa zrodili štyri „echtovné“ moravské odrody. Z bielych Aurelius a Pálava a modré odrody André a Agni. Tamojším bielym vínam nechýbajú ovocné a kvetinové tóny a sviežosť podporovaná vyšším obsahom kyselín. Červené vína sú vďaka vyššiemu obsahu horčíka v pôde plné a pri správnej vinifikácii sa môžu so cťou porovnávať so svetovými červenými vínami. Mimochodom, nová generácia vinárov mikroregiónu Modré Hory už vie robiť vína po novom. Vinári vedia experimentovať, ale dbajú i na odkaz otcov. Majú enologické znalosti, technológie dneška, no i zdravý sedliacky rozum. Napríklad absolútny vítaz festivalu:
Vinařský dvůr Němčičky:
Spája sa s menom Jan Stávek. Vyštudo-val poľnohospodársku univerzitu, prednáša na Vinárskej akadémii vo Valticiach, napísal tri knihy o víne a dip-lomovku na tému likérových vín. Jan Stávek pôsobí rovnako presvedčivo v kroji na hodoch, ako aj doma v pivnici jeho Vinárskeho dvora. Jan je totiž tak trocha alchymista. Vie všeličo, od sirupov a marmelád cez prírodné likéry až po ušľachtilé ovocné pálenky. A hlavne vie robiť vynikajúce vína! Samozrejme, gro tkvie v odrodovej klasike, no pôsobivé sú aj jeho cuvée a rose. A vína likérové. Tie, čo tak učarovali účastníkom festivalu. „Ako jediní v Českej republike sa legálne zaoberáme likérovými vínami vyrábanými technológiou portských vín. Tým rozumejme pridávanie destilátu vínneho pôvodu do kvasiaceho muštu,“ vraví Jan Stávek. Hľadanie pravej chuti bolo zložité. Skúšali rôzne likéry, na báze šípok, hlohu, planej trnky i rakytníka, až sa tým pravým ukázal hroznový destilát. Po jeho likérových vínach je veľký dopyt a sú ozdobou špičkových českých reštaurácií a vínoték. Samozrejme, možnosť ochutnávky je i priamo vo Vinárskom dvore v Nemčičkách. Precízne sedliackom. Nepôsobí ako skanzen, je to živý dvor, kde sa víno spracúva v dvoch pivniciach. Jedna je na biele a ružové, druhá zasa na červené a prírodné sladké. Koštovka, posedenie, odborný výklad mladého muža, čo sa vyzná, niečo dobré pod zub, no čo vám budeme rozprávať…
Vinařství Vít Sedláček:
Jeho úspech sa začal nenápadne. V roku 1992 pánu Sedláčkovi otec venoval desať árov vinice a malé pivničné hospodárstvo. Vo Vrbiciach. Možno by mal Vít doteraz vinohradníctvo iba za svojho koníčka ako generácie v ich rodine, ale časy sa zmenili. Obrábač kovov prišiel o prácu. Rodinná rada dala hlavy dokopy a rozhodla, že začnú vinohradníčiť na plný úväzok. Dnes pán Vít Sedláček obhospodaruje dva hektáre viníc, no a časť hrozna aj nakupuje. „Asi deväťdesiat percent produkcie dávam do fliaš, počet sa zdvojnásobil z pätnásťtisíc na tridsať,“ vraví s heverom plným Frankovky. A otázka, či je vinárstvo v mori juhomoravského vína konkurencieschopné? „Najlepšia reklama je chýr o dobrom víne, ktorý ide od úst k ústam,“ taká je filozofia Víta Sedláčka. Ako vinár sa nebráni novým technológiám, napríklad riadené kvasenie vidí ako nevyhnutné, no jedným dychom dodáva: „Chcem ísť strednou cestou, aby vo víne neboli vytiahnuté iba primárne vône, ktoré za rok odchádzajú.“ Jeho vínka sú naozaj skvelé. Nebazírujú na prívlastkoch, ako je to dnes v móde, na to sa cíti Vít Sedláček malým vinárom. Aj keď, kto vie…? Úspechy sa dostavujú, napríklad nedávno získal cenu starostu za najlepšie „víno našich stařečků“. To sú, aby sa rozumelo, Portugal, Frankovka a Svätovavrinecké, no a vyhrala to práve jeho Frankovka. Tohto roku si najviac cení svoje Rulandské modré. Čo výstava – to metál. Dobrý chýr má naozaj krídla, zapojenie Sedláčkovcov do festivalu reklame výrazne pomohlo. Mimochodom, tomuto vinárstvu napomáha i fakt, že pivnica a minipenzión je na mieste, kde sa vo Vrbiciach stretávajú tri vinárske cyklotrasy: Velkopavlovická, Moravská vínna a Krajom André. Romantika ako hrom, že by tip na víkend?
Vinařství Mikulica:
A sme v srdci oblasti – Velkých Pavloviciach. Aj vínny príbeh Miroslava Mikulicu je podobný príbehu Víta Sedláčka. Opäť jeden chlap, čo robil so železom a prišiel o robotu. Nebolo potom inej voľby, než sa dať od roku 1993 na podnikanie s vínom. Išlo to postupne, no dnes sa ich rodinný dom čoraz viac mení na juhomoravskú „bodegu“. Lebo predaj z dvora, to je to, „oč tu běží…“ Isteže, dopestovať v Pavloviciach dobré víno nie je umenie, no pán Mikulica si to poistil. Dal vyštudovať syna Petra za vinára vo Valticiach, a tak dnes do vína kibicujú obaja. Treba dodať, že fundovane. Ich vínko je veľmi pitné. „Momentálne máme tri hektáre viníc. Napoly biele a napoly červené. Kladieme dôraz na odrodový charakter. Ak je dobrý rok, dopestujeme dva vagóny vín. Predávame aj sudové, lebo zatiaľ nie sme schopní to množstvo nafľaškovať.“ Víno Mikulicovcov, obzvášť velkopavlovická Frankovka, Modrý Portugal, André a z bielych Rulandské biele a šedé či Veltlínske zelené, žne úspechy. Festival je iba čriepok v mozaike dobrých správ o ich dobrom víne. Viac možno vo vybraných vínotékach, brnianskych vinárničkách alebo priamo doma u Mikulicovcov. Verte, spievali sa tu už aj slovenské pesničky…
Vinařství Stávek:
A zasa jedna rodina z Nemčičiek, ktorá pochopila výzvu čias. Vyrábať kvalitné vína z kvalitnej oblasti vo vlastnej réžii. Vinárstvo Radim a Pavel Stávek sa zaoberá výrobou akostných, prívlastkových, archívnych a špeciálnych vín. Za úspechmi je stotridsaťročná vinárska tradícia v rodine v kombinácii s novými technológiami. Samozrejme, ako Radim Stávek tvrdí: „Za všetkým sa skrýva poctivá práca, vedomosti a osud vína – aby bolo výnimočné.“ To chce suroviny s charakterom danej odrody a domicilom viničnej trate. Radim dodáva: „Vínu treba porozumieť a dať mu možnosti.“ Znie to síce ako okrídlená fráza, ale má logiku, ak ju povie človek, v ktorého rodine žijú vinohradnícke tradície oddávna. Stávkovci sa špecializujú asi na dvanásť odrôd, jednak v oblasti tradičných, no nebránia sa ani novinkám. Pochopiteľne, využívajú potenciál červených vín, ako je Frankovka, Modrý Portugal či Zweigeltrebe, no dať si u nich v „sklípku“ biele Muškát moravský, Tramín či Sauvignon, je skvelý zážitok. A komu sa zapáči koštovka a zabudne odísť, žiadny problém, ubytovanie sa nájde. Dobre je v Nemčičkách, dedinke obkolesenej lesom, záhradami, s rybníkom na dosah, ste predsa v kraji vínnej turistiky.
Vinařství Jedlička & Novák:
Podobná klíma, podobné pôdne zloženie, podobná mentalita ľudí, podobne skvelé vína z mikroregiónu Modré Hory – to sú Bořetice. Z nových vinárstiev nemožno obísť Vinařství Jedlička
& Novák. Jeho princípy: Spracúvajú hrozno výhradne z vlastných viníc, z tratí Terasy a Čtvrte. Tridsaťpäť hektárov révy čerpá silu z hlinito-piesčitej zeme bohatej na horčík. Révu nijako „nedoja“, iba kilogram hrozna na jeden ker. Z odrôd miestna klasika. Pre labužníkov spestrenie vo forme Cabernet Sauvignon, Cabernet Moravia a Dornfelder. Výnimočnosť vinárstva Jedlička & Novák je aj v pôsobivo zrekonštruovanom a pristavanom areáli bývalého družsta VINOPA. Skutočne reprezentatívne priestory pre reprezentatívne moky. „Sme za osvedčenú technológiu výroby vína, ale radi koketujeme aj s dlhším nakvášaním rmutu, nepoužívaním enzýmov a iných chemických prísad. Na víne to určite spoznáte,“ vraví pán Novák. Reč by mohla byť aj o šetrnom spracúvaní hrozna, maznaní sa s rmutom či zrení červeného vo francúzskych barikoch. „Popravde, zákazníka zaujíma väčšmi fakt, že toto víno, to je Ono!“ Mladí majitelia vedia, ako na hostí. Neodoláte poháriku v starom „sklepe“ z tridsiatych rokov minulého storočia ani poháriku vonku pod nebom… Vôkol vás vinárska atmosféra, je tu i kozub a udiareň, slinky sa zbiehajú… Alebo máte záujem o riadenú degustáciu? Môžete rátať s akostnými a prívlastkovými mokmi. Nechýbajú slamové a ľadové, sťaby čerešnička na torte. Bola by tu i muzika, napríklad harmonikár i cimbalovka… Ak máte čas a peniaze… A to vy máte, inak by ste sem nechodili. A ráno, až sa v penzióne vyspíte, hor sa do ďalších pivničiek na okolí. Dočerta, to je žitia festival!
