Na svete je takmer osem miliónov hektárov vinohradov a pestuje sa takmer desaťtisíc odrôd viniča. Ale Francúzsko je iba jedno… My sme tam prišli vína nielen ochutnávať, ale hlavne pochopiť. Áno, verte mi, o víne čosi viem, ale pravý zmysel vína nájdete práve tu. Alebo viete čo? Neverte, máte recht, ale ja vám poviem pár viet, prečo si to myslím. Pozvanie našich priateľov z dodávateľskej firmy na korky Bouchon liss nás ani na chvíľu nenechalo chladnými. Exkurzia na štyri dni do Bordeaux s prehliadkou výroby korkov, k tomu pobyt v najvýznamnejších Chateau alebo obhliadka výroby sudov vo firme Vicard, k tomu degustácia koňakov… Uznajte, to sa neodmieta ani v lepšej spoločnosti… Ale po poriadku. Ja si teraz otvorím fľašu Chateau Carbonnieux, ročník 1999, z Bordeaux, z oblasti Graves, malú spomienku z cesty. Nakrájam si tiež syr a spomienkový „film“ sa spúšťa sám…

Nájdené víno, stratené kufre:

Je pondelok, štvrtý február, a moji dvaja kolegovia Vlado Mrva, Marcel Gajarský a moja „maličkosť“ sa z Viedne vydávame na krátky let do francúzskeho Biarritz. Je to prímorské mestečko ležiace na pobreží Atlantiku v blízkosti španielskych hraníc. Na letisku nás čakajú priatelia Philippe Ferron od Bouchonu a jeho česká kolegyňa Iva Příkazská. Na moju smolu, moje kufre pokračujú do Paríža. Podobne ako Marcel pred rokom v Juhoafrickej republike, vydávam sa za neskutočnej radosti môjho „kamaráta“ Vlada na nákup základných hygienických potrieb plus čistej spodnej bielizne… Nabitý všetkými možnými aj nemožnými, dostupnými aj vymyslenými informáciami o vínach z Bordeaux začínam nasávať. Atmosféru oblasti. Takže aspoň pár faktov: Oblasť Bordeaux leží na západe Francúzska. Atlantický oceán lemovaný tisíckami hektárov borovicového lesa a rieky Gironde a Garonne vytvárajú pomerne ustálené podnebie, ideálne na pestovanie viniča. Vína z Bordeaux skrývajú v sebe obrovský potenciál a najmä červené veľakrát prežívajú aj svojich výrobcov. Približne stotisíc hektárov vinohradov, čo je asi päťkrát viac ako na Slovensku, poskytuje obrovskú rôznorodosť a rozmanitosť vnemov tohto teritória. Napríklad oblasti ako Haut-Médoc a Graves sú typické svojou kamenistou pôdou a dominanciou odrody Cabernet sauvignon. Tá ohuruje svojou výraznou chuťou po čiernych ríbezliach. Darí sa tu aj odrodám Cabernet frank a Merlot. Ten zaobľuje a obrusuje hrany vo víne, dodáva mu mäkkosť a je neodmysliteľnou sú-časťou každého cuvee z Bordeaux. V oblasti Pomerol zasa dominuje Merlot so svojím zamatovým vnemom po kôstkovom ovocí. Bordeaux však nie sú iba červené odrody, ale tiež biele. Sauvignon blanc a Semi-llon najmä z Barsacu a Graves, to je ono. Určite každý znalec minimálne počul o najznámejších a najhľadanejších sladkých výberoch zo Sauternes, ktoré sa tak lahodne pijú k husacej pečienke. Bordeaux je ozaj oblasť, kde nájdete všetko. Biele, červené aj prirodzene sladké vína. Asi tretina z nich označuje svoje vína názvom Chateau a menom svojho „zámku“. A to od tých najhonosnejších až po tie malé a nenápadné, ale všetky hrdé a jedinečné.

Guláš na etiketách:

Kto sa vyberie do Francúzska iba so znalosťou našej kategorizácie vín, je stratený. Vo Francúzsku platí ich vlastný apelačný systém a ani ten nie je vo všetkých oblastiach rovnaký. V Bordeaux začal platiť v roku 1855 a za vyše stopäťdesiat rokov ho iba dvakrát revidovali. Bol zostavený na základe najmä troch parametrov: kvalita pôdy, kvalita vína a „reprezentatívnosť“ chateau. Každý systém zatrieďovania vín, či už ten náš, alebo francúzsky, má určite svoje výhody aj nevýhody. Pri našom zatrieďovaní vína podľa cukornatosti hrozna do prívlastkov viete každý rok, z ako vyzretej suroviny sa víno spracúvalo. Vo Francúzsku si na etikete nájdete označenie, ktoré vychádza síce zo starého, uznávaného a priam až pregnantného hierarchického systému. Ten však nezohľadňuje kvalitu suroviny. A preto jedno malé odporúčanie: Hlavne sa nikdy nesnažte pochopiť nejakú jeho logiku, ale berte ako fakt, že existuje. Pre človeka neznalého pomerov je to jeden z najneprehľadnejších systémov zatrieďovania vín, s akým som sa stretol. Tým však vôbec nechcem spochybniť alebo zhodiť kvalitu vín, práve naopak. Veď má aj jednu obrovskú prednosť. Ničím neobmedzuje vinára pri kupážovaní vín. Hľadí sa iba na výsledný produkt. Preto je najlepšie orientovať sa podľa vlastnej chuti a tiež aj obsahu peňaženky.

Od chateau k chateau:

Je utorok ráno a ja si pripadám ako malý chlapec, ktorý sa teší na rybačku. Od šiestej osprchovaný, od televíznych reklám osprostený, čakám. Po deviatej konečne vyrážame. Naša prvá cesta smeruje k Tosse, kde sídli firma Bouchon liss. Také malé korkové kráľovstvo. Celé predpoludnie prechádzame a spoznávame výrobu korkov. Od aglomerátov cez dvojplôškové až po čisto celoprírodné a aj tie v rôznych stupňoch kvality. Naša prvá otázka smeruje k problematike, ktorá trápi každého vinára aj konzumenta, čiže k pachuti po korku vo víne. Dnes to nebudem rozoberať, bolo by to asi na ďalší celý článok. Ale musím uznať, že tak ako výroba vína, aj výroba korkov je hotové umenie. Celkom od Adama. Teda od zberu kôry dubu korkového cez jej sušenie, spracovanie až po finalizáciu. Po fantastickom obede v miestnej rybárskej reštaurácii prichádza bonbónik. Návšteva prvého vinárstva Chateau Carbonnieux, pýchy Graves. Teraz si nanovo zatočím ich víno v pohári, ovoniam s privretými očami, ochutnám a film sa odvíja ďalej… Z výmery asi deväťdesiat hektárov vinohradov pokrývajú tretinu biele odrody Sauvignon blank a Semillon. A zvyšok Cabernet sauvignon, Cabernet frank, Merlot a niečo málo aj Petit verdot. Tak ako celé Bordeaux aj Chateau Carbonnieux je založené na cuvee modrých i bielych odrôd. Všetky vína po fermentácii, ktorá spravidla býva podstatne dlhšia, ako sme zvyknutí u nás, zrejú v barikových sudoch. Obvykle jeden až tri roky. Pomerne unavení po celom dni sa sťahujeme priamo do mesta Bordeaux. Je úžasné a dýcha vinárstvom na každom kroku.

Svet je rovnaký, vína našťastie iné:

Streda ráno sa podobá tomu utorkovému ako vajce vajcu. V televízii už poznám všetky akciové prístroje na schudnutie bez akejkoľvek námahy a zázračné vynálezy, po ktorých aj beznohí behajú po kurte a  hrajú tenis. Ale keď viem, že naša prvá ranná návšteva vedie do Chateau Margaux, premier grand cru classe, tak sa nečudujete, že sa akosi nedá spať… Na našu počesť sa hrdo týčia obrovské majestátne platany, za ktorými sa nám naskytá úžasný pohľad na kolosálne panské sídlo. Chateau si užíva svoju slávu už niekoľko sto rokov, a to najmä vďaka pokrokovým metódam vtedajšieho majstra pivníc Berlona. Práve on sa výraznou mierou pričinil o rozmach Chateau. Aj Friedrich Engels na otázku, „čo je to šťastie?“, odpovedal: „Chateau Margaux 1848“. Ale roky slávy vystriedali aj roky trápenia. Až v rokoch 1930 až 1977 za novým rozmachom Chateau stojí rodina Ginestetovcov. Dnes podnik vlastní Corrine Mentzelopoulosová. Pod jej vedením Chateau získalo pôvodnú vznešenosť. A keď hovorím o vznešenosti, tá tu ozaj dýcha na každom kroku. Či pozerám na vinohrady, stavby, rozprávam sa s ľuďmi, alebo vychutnávam víno Chateau Margaux, ročník 2004, ktoré máme možnosť ochutnať na konci exkurzie. Všetko je zladené, harmonické a v absolútnej súhre. Jeden z najlepších ročníkov, ktorý je dostupný, bude určite ročník 1983. Na ochutnanie jednej fľaše si však pripravte niekoľko tisíc eur… Malý obed a ešte dve vinárstva, za ktorých založením stála jedna z najslávnejších vinárskych rodín v Bordeaux. Rodina Ségur. Okrem usadlosti Lafite, ktoré je odvodené od  slova výšina, vlastnili aj Latour, Mouton a Calon Ségur. Práve do Chateau Calon – Ségur smerujú naše prvé poobedňajšie kroky. Usadlosť s produkciou asi dvestotisíc fliaš neradí toto Chateau medzi veľkých producentov, ale kvalitou rozhodne patrí ku skvostom saintéstephských vín. Majiteľkou celej usadlosti je pani Capbern-Gasquetonová. Už roky sa riadi filozofiou produkovať vína, ktoré budú zamerané na uspokojenie predstáv svojich verných zákazníkov. Podľa pohľadu na krásu okolitej krajiny, eleganciu budov a harmóniu celej usadlosti dostávam pocit, že sa pohybujem v strede dokonale zladeného symfonického orchestra. Po ochutnaní vín sa iba utvrdzujem v tom, že pri súčasnom francúzskom apelačnom systéme sa ozaj treba spoľahnúť najviac na svoj vlastný úsudok. Totiž jednotlivé Chateau vyrobia vína oveľa lepšie, ako sú úradne zaradené. Po informácii, že pani Capbern-Gasquetonová je slobodná, čo veľmi zaujalo moju pozornosť, ale má vyše 80 rokov a nie je na „starých“ štyridsiatnikov, ako som ja, sa smutne poberáme do ďalšej niekdajšej ségurovskej pýchy. Je to Chateau Lafite – Rothschild, premier grand cru classe. Toto Chateau založil na kamenistej médockej pôde v osemnástom storočí Nicolas Alexandre, markíz de Ségur, prezývaný tiež knieža vín. Rothschildovci sa dostali k usadlosti v roku 1868, keď ju kúpil barón James Rothschild. Barón krátko po kúpe zomrel a tá pripadla rovným dielom jeho trom synom. V tom období vinárstvo prešlo doslova svojou zlatou érou poznamenanou výnimočnými ročníkmi. Dnes Chateau vlastní Eric de Rothschild, ktorý sám o sebe hovorí, že je vinár pre potešenie a bankár z povinnosti. Krásna ovocnosť, jemnosť, zamatovosť a plnosť ročníka 1996, ktorý máme možnosť ochutnať, ma núti ozaj s obdivom pozerať na tento skvost. Pocit umocňujú priestory, kde sa nachádzame. Staré a tmavé klenbové pivnice z kameňa, kde človek cíti, ako by tu zastal čas a vrátil sa o niekoľko sto rokov späť. Za skvost vinársky, ako aj architektonický musím považovať novú vínnu pivnicu z roku 1988, ktorá je postavená v rothschildovskom štýle. Je tu asi štyriapol tisíca barikových sudov, uložených v sústredných kruhoch. To je pohľad, aký som ešte nevidel… Stredajší deň zakončíme v malej reštaurácii v Bordeaux, na fantastickej večeri s ešte krajšími vínami. Po príchode do hotela sa nečakane, ale o to radostnejšie stretávam so svojím kufrom. No je na čase, veď zajtra odlietame domov.

Bez Cognacu ani na krok:

Je štvrtok ráno. Už mám pocit, že začnem robiť v teleshoppingu a predať tabletky na schudnutie a valček na odbúranie celulitídy dokážem plynulou francúzštinou. Hm, naozaj? Náš posledný presun je asi do stoštyridsať kilometrov vzdialenej oblasti Cognac. Cieľom je firma Vicard. Rodinná firma na výrobu klasických, ako aj barikových sudov. Po dvojhodinovej exkurzii celým podnikom s podrobným výkladom si človek zasa viac uvedomuje, aké je ťažké vybrať správny sud na ležanie vína. Kvalita dreva, kvalita sušenia, správne opracovanie, stupeň a kvalita vypálenia, a dokonca aj spôsob prvého opláchnutia vodou vplývajú na vyzrievací proces. Preto radi prijímame ponuku na návštevu technológa od Vicarda u nás. Po ochutnaní vín z našej oblasti dokáže presnejšie odporučiť sud. Dobrá správa! Vína ročníka 2008 sa budú môcť tešiť na päťdesiat nových barikových sudov od Vicarda. Celá naša návšteva sa končí degustáciou koňakov zo sudov rôzneho stupňa vypálenia a rôznej dĺžky ležania. Koňaky od firmy Martell, Hennessy a Remy Martin sú asi tou najkrajšou bodkou za Francúzskom. Tak už iba: au revoir, Bordeaux.

Facebook Comments